Prinášame vám sľubovaný rozhovor s mladou českou talentovanou kapelou Charlie Straight. Chlapci vyrážajú na turné a pri príležitosti zahajujúceho koncertu v Bratislave sme si príjemne podebatili s frontmanom Albertom Černým, basákom Janom Ciencialom a klaviristom (a veľkým inštrumentalistom) Michalom Šupákom. Bubeník Pavel Pilch sedel obďaleč a pozorne počúval.
Máte za sebou celkom náročnú festivalovú sezónu. Opäť ste na pódiu, vyrážate na turné. Stihli ste si oddýchnuť? Nie ste unavení?
Honza: Je to presne tak ako hovoríš. Teraz sme mali mesiac prestávku, čo nám celkom prospelo. Všetci sme boli čo najďalej od seba, na Sicílii, tu, vo Francúzsku. Dlhšie sme sa nevideli a myslím, že nám to prospelo. Teraz sme plní života do ďalšieho koncertovania. Keby to tak nebolo, asi sa “zabijeme”, takže to bol dobrý nápad.
Aktuálne turné Newton Collage Tour 2010, na ktoré vyrážate s Lavagance, začínate a končíte na Slovensku. Je to zámer? Ako prišlo k tejto spolupráci?
Albert: My sme to chceli vyskúšať a hovorili sme si, že od slovenskej scény sa ešte máme čo učiť. Tak sme si povedali, že keď to dáme dokopy s Lavagance, že by to mohlo byť zaujímavé. My ich zoberieme k nám, oni nás vezmú sem a vznikne taká zaujímavá výmena. Pre nás i z hľadiska toho, že máme možnosť osloviť nových ľudí, fanúšikov, že sa priučíme niečo v hudbe alebo iných veciach.
Hovoríš, že sa máte čo učiť od slovenskej scény…
Albert: ….myslím tým, že na slovenskej scéne sú kapely, ktoré sú v mnohých prípadoch štýlovo, možno omnoho lepšie ako u nás. Napríklad takí Chinaski sú kapela, ktorú nepočúvame a na Slovensku sa nám napríklad páči Komajota, The Bridgeheads alebo I.M.T. Smile. A u nás niečo také chýba, tak si myslím, že je to dobré preskúmať.
Bývate ešte pred koncertmi nervózni?
Albert: Ja bývam občas nervózny z toho, keď ostatní nervózni nie sú. Pretože si myslím, že vždy je potrebné byť trochu nervózny, vždy sa trochu sústrediť a snažiť sa podať čo najlepší výkon i keď je tam trebárs menej ľudí. Takže si myslím, že sme stále nervózni, ale nie tak ako spevák z Kings Of Leon, ktorý vracia a berie upokojujúce tabletky.
Keď som vás videla dávnejšie hrať naživo, miestami ste pôsobili neisto. Ale mám pocit, že od koncertu ku koncertu sa váš pódiový prejav zlepšuje. Inšpirujete sa napríklad live dvdčkami iných kapiel? Alebo je to impulzívne?
Albert: My máme takú excelovskú tabuľku, kde máme mesiace a tam si všetko značíme. Projekt na budúci mesiac je, že budeme mať tanečnice, budem sa usmievať iba na ľavú stranu, na pravú sa budem mračiť. Takže my máme na všetko projekt. Sú tam deadliny a tak.
Honza: Pred každým koncertom si kreslíme graf, kde bude koľko slov, koľko slov za sekundu vlastne Albert povie.
Albert: A chcel by som kapelám odporučiť, aby si spravili priemerné bpm. Všetky skladby musia spočítať a vydeliť a vznikne priemerné bpm. To sa vydelí členmi kapely, krát pí.
Honza: Tak vznikne index hitovosti.
(Smiechy)
Albert: Ale ja inak dúfam, že je to všetko impulzívne. Alebo by som aspoň chcel, aby to tak bolo. Zaujímavá debata na facebooku bola tá, že dievčatá na jednom koncerte v Prahe vzali playlist, do ktorého som si písal, čo budem pred každou pesničkou hovoriť. A pred prvou pesničkou som mal napísané, že toto je nás najväčší koncert , aký sme kedy mali. Ony to tam strašne rozoberali, že nie som spontánny. Ale v tú chvíľu som vedel, že v Akropole sa v predpredaji predalo nejakých 450 lístkov, tým pádom som do toho išiel, že to bude masa a tí ľudia tam budú. V tomto smere to bolo spontánne. A ešte by som chcel povedať, že chystáme na naše koncerty veľa nových vecí, ako napríklad…
Honza: …neprezrádzaj, nie?
Albert: No tak to proste nemôžem povedať, ale bude to super.
Aspoň kedy to príde?
Albert: No príde to 24.11 v Ostrave a 30.11. v Akropole (Praha). A priebežné záblesky tejto show budú na koncertoch na našom turné aj v Nitre, aj v Trenčíne.
Častým koncertovaním ste stále na očiach. Nebojíte sa, že časom sa vás ľudia možno presýtia?
Albert: My máme pocit, že vlastne stále o nás skoro nikto nevie. Vôbec nemáme pocit, že by sme boli stále na očiach. Myslím, že ono je to tak, keby si robila anketu na ulici, mnoho ľudí nevie kto je skupina Charlie Straight.
Pohybujete sa skôr v tých alternatívnych kruhoch, čiže širokej verejnosti nemusíte byť až tak známi.
Honza: Ja som teraz volal do jedného klubu, že či by sme si tam mohli zahrať, že my sme skupina Charlie Straight. “Čo? Charlie Straight? Máš nejaké info o tej kapele. Pošli mi. A čo hráte vlastne? Nejaký punk?”
Hovorím, no vieš my sme teraz vyhrali troch Andělov (Album roka, Objav roka, Videoklip roka za Platonic Johny - pozn.red.), poznáš ceny Anděl, nie? A on: “Hej? Fakt? No dobre teda. Tak mi niečo pošli”.
Snažíte sa intenzívne komunikovať prostredníctvom sociálnych sietí, váš šofér/tour manager píše blog. Najnovšie ste rozbehli súťaž “Hrajte viac Charlie Straight”. Čo od tejto aktivity očakávate?
Albert: My sme raz s chalanmi dostali nápad, že musíme využiť kreatívny potenciál fanúšikov Charlie Straight a spojiť to trebárs s tým, že nás zahrajú viac v rádiách.
Honza: Nie, tak to je samozrejme nadsádzka.
Prečo nadsádzka, mohlo by to mať nejaký viditeľný efekt.
Honza: No samozrejme, to video je veľmi sebaironické. Ja som práveže dúfal, že to tak všetci pochopia.
Albert: Ja tam hrám dvojakú úlohu. Sám seba ako namysleného člena skupiny Charlie Straight a potom fanúšika Charlie Straight a mám na sebe tričko I´m a star. A je na ňom tá hviezdica, ktorá pláva v mori. Bolo by dobré, keby sa na to ľudia pozreli trošku viac do hĺbky a zistili, že je to skôr “prdel”, a že žiadna slávna kapela nie sme. Budeme radi keď nejaký fanúšik spraví vtipné video a niekoho ďalšieho to poteší. Nie je to myslené tak, že zubami- nechtami sa pcháme niekam do rádií. To nie.
Honza: Ale mali sme inú zaujímavú diskusiu na facebooku o tom, že keď sa kapela dostane do rádia, či to automaticky znamená že jej hudba je horšia. To mi prišlo také zvláštne, že ako to vôbec môže niekoho napadnúť.
Albert: My napríklad bežne počúvame Rihannu, Jay-Z, Kanye West a máme to veľmi radi. A to sú borci, ktorých hrajú v rádiu a majú štýlové veci a to sa nám páči, takže s tým nesúhlasíme.
Práve fanúšikovia alternatívnej scény zvyknú často opovrhovať kapelami, ktoré sa tlačia do komercie.
Michal: Ale je to hrozné škatuľkovanie, pretože nie je automatické, že keď sa niečo hrá v rádiu, je to komercia. Ja si myslí, že akákoľvek kapela by bola rada, keby ju hrajú v rádiách.
Honza: To je taký krátkozraký pohľad. Ako by sme napríklad my mohli byť komerčná kapela. My sme proste najviac indie kapela. My nemáme žiadny label, všetko si robíme sami.
Albert: Presne tak, máme doma takú veľkú tabuľu, na ktorú si píšeme čo nás čaká nasledujúci mesiac a či na to máme peniaze.
Honza: Celý náš tím sa skladá z nás a z ľudí, ktorí sú z našej rodiny alebo naši najlepší kamaráti. Takže to nie je žiadny label, žiadni šialení manažéri.
Albert: A z tohto pohľadu sme najviac alternatívna kapela.
Vonku je dlho očakávaný klip k Upside Down. Pôvodná albumová verzia pesničky je však iná. Prečo ste sa rozhodli prerobiť ju?
Albert: Tá súčasná nás vzrušuje viac. Pretože človek keď sa vyvíja, tak chce od života niečo viac. Keď si napríklad zvyknutá chodiť stále tou istou cestou do školy, potom si povieš, že tá cesta je nanič. Tak budeš chodiť cez les, pretože tam je to zaujímavejšie. A myslím si, že i hudobná scéna na celom svete sa istým spôsobom vyvíja a my tak nejako rastieme, meníme sa a počúvame nové veci, nové kapely a chceme používať nové nástroje ako napríklad xylofón ako Sigur Rós alebo perkusie ako Casiokids. Chceme ísť stále ďalej, aby to bolo zaujímavé i pre našich fanúšikov.
Klip vám krstil Miro Žbirka, Prečo ste sa rozhodli práve preňho?
Albert: Keď som bol malý, vždy keď sme chodievali lyžovať do Vrátnej doliny, sme si ho púšťali v aute. Pamätám si pár jeho pesničiek. Ale musím povedať, že zas nie je to úplne naša šálka čaju. Nepočúvame ho denno-denne. Na druhej strane musím povedať, že z neho cítim ten britský vplyv Johna Lennona. A my máme veľmi radi Beatles, teda ja určite, tým pádom si myslím, že to spojenie tam je.
Dostavili sa od neho nejaké odozvy na vašu kapelu?
Honza: My sme ho vlastne stretli ešte pred krstom, na odovzdávaní cien Anděl 2009. Tam vravel, že sa mu to páči, čo nás veľmi potešilo a boli sme radi. Práve tam sme s ním nadviazali kontakt a potom sme sa dohovorili na krste
Albert: A mal na sebe super sako.
Na koncertoch zaznievajú nové pesničky. Sledujete tak reakcie fanúšikov. Neobávate sa toho, že keď vyjde album, bude tam chýbať ten moment prekvapenia?
Albert: Ja si myslím, že tým pesničkám to skôr pomáha, pretože ich môžeme ešte zmeniť, prípadne vyhodiť.
Michal: Čakáme na to, čo sa ľuďom páči a čo by chceli na doske.
Honza: A čo sa páči nám.
Na odovzdávaní cien Anděl ste sa predstavili so sláčikovým kvartetom.
Albert: Á, sláčiky! Hej
Honza: Jak?
Michal: Sláčiky.
Honza: Sláčiky? To je super.
Albert + Honza: To je najlepšie slovenské slovo.
Albert: Zdravíme sláčiky!
(Smiechy)
Je to cesta, ktorou sa chcete vydať alebo je to stále o experimentovaní?
Michal: Je to skôr jedna z možností ako ozvláštniť nejakú pesničku. Nie je to o tom, že teraz celá doska bude inštrumentálna. Každá pesnička si vyžaduje niečo iné. Keď sa nám budú hodiť sláčiky, tak ich dopíšeme, keď pesnička bude vyžadovať viac elektroniku, tak to bude tak.
Albert: A ja si myslím, že keď vystupujeme v televízii, je tam pekné mať nejaké dievčatá v sukničkách hrajúce na sláčiky, lebo to vyzerá vizuálne lepšie.
Posledná otázka, Váš oddaný nemecký manažér sa vybral do púšte a odniesol album She´s a Good Swimmer do kalifornského národného parku Joshua Tree do schránky (pri strome známom z obalu rovnomenného cd U2), ktorú manažment U2 pravidelne vyzdvihuje. Už sa vám ozvali?
Albert: No jasné!
Honza: Počkaj, tu mám číslo na Bona v mobile.
Albert: Voláme Bonovi v priamom prenose! “Hey, Bono Vox! Hello, yeah! You´ve got the Charlie Straight CD. It´s good, isn´t, yeah? Cool! See you soon, good. Bye, bye.” Bol to on!
http://www.musicpress.sk/novinky/charlie-straight-a-lavagance-zahajili-turne-v-loft-e
http://www.musicpress.sk/novinky/loft-charlie-straight-a-lavagance-2010-fotoreport-od-katky
Text: Barbora Machovičová
Foto: Katka Ácelová
