Prvý ročník festivalu Řípfest nasadil latku naozaj vysoko. Na pódiu sa v priebehu jedného dňa vystriedali popri českých interpretoch aj svetové hviezdy. Deborah Bonham, Ken Hensley, Nazareth, Korn a Ozzy Osbourne.
Festivalovú náladu vytvorila domáca scéna
Program otvorili rockeri z Brna Gate Crasher, avizovaní Navostro a Votchi nevystúpili pre nepriazeň počasia.. Po nich sa divákom predstavili The Switch, ktorí samých seba charakterizujú ako emo-crossoverovú skupinu so skresleným zvukom basy a charizmatickým spevákom. Obľúbení Cocotte Minute a Krucipüsk ukončili českú časť festivalu a po nich bolo pódium pripravené pre hviezdy svetového formátu.
Sklamaní fanúšikovia
Deborah Bonham, mladšia sestra legendárneho Johna z Led Zeppelin, predviedla svoj hlas a muzikantov krátko po 16:00. Zaspievala pesničky zo svojho posledného albumu a ako prídavok si diváci užili hit Zeppelinov Rock and Roll. Na Kena Hensleyho a jeho sprievodnú kapelu sa tešilo mnoho fanúšikov, veľa z nich cestovalo za svojím idolom cez celú republiku. Po polhodinovom meškaní sa mikrofónu chytil jeden z organizátorov, poďakoval sa všetkým za účasť a oznámil, že skupina má problémy s klávesmi, hrať však budú. Po prvých tónoch hitu Wizard sa publikum rozhýbalo a chýbajúci prvok si veľmi nevšímali. Playlist pokračoval ďalším, azda najznámejším hitom Lady In Black. Ken z neho urobil dlhšiu verziu, vyzeralo to, ako by len naťahoval čas. 30 minút hrania, v ktorom zazneli iba 2 pesničky, to bolo vystúpenie Kena Hensleyho & Live Fire. Dôvodom boli spomínané klávesy, ktorých prítomnosť bola nevyhnutná. Nepodarilo sa ich opraviť a ani nebolo možné zabezpečiť náhradné. Skupina odmietla bez nich hrať a na tvárach Hensleyho vyznávačov bolo vidieť veľké sklamanie.
Divákov sa pokúsili rozveseliť starí dobrí Nazareth. Odštartovali songom Telegram, nasledovalo Turn On Your Receiver, Miss Misery, počas ktorého charizmatický spevák privádzal do šialenstva najmä ženy. Pod horou Říp krásne vyznel McCaffertyho „chraplák“ v slaďáku Dream On, ktorým prítomných jednoznačne rozcítil. Nazareth hrali jeden hit za druhým, napríklad Bad Bad Boy, See Me, Hair Of The Dog či cover známeho hitu naspievaného Ericom Claptonom Cocaine. Prechodom z gitarového sóla začala predposledná skladba s výstižným názvom Holiday. Nestarnúci Nazareth dobre vedeli, na čo fanúšikovia čakali celý koncert. Nezabudnuteľná pieseň, ktorá sa spája s nesmrteľnými filmovými postavami Scarlett O’Harovou a Rhettom Butlerom Love Hurts odznela na záver. Diváci si vytlieskali prídavok Razamanaz a pokračovalo sa v prípravách na Korn. Keď technik odhalil Jonathanov mikrofón, ozvalo sa hlasné pískanie, tlieskanie a kričanie. Svoju megashow Korn začali po 21:00 songom Right Now. Spevák veľmi s publikom nekomunikoval, a tak sa pokračovalo ďalej v hraní, nasledovali Here To Stay, Did My Time, Oildale. V kotli to vrelo, fanúšikovia si užívali svoje hviezdy plnými dúškami. Falling Away From Me, Let The Guilt Go prešlo do sóla Raya a Fieldyho. Po ňom plynulý prechod do Freak On A Leash. Pod horou Říp sa ozýval rev skalných priaznivcov poznajúcich pesničky od začiatku až po koniec. Blind, Shoots And Ladders – song známy najmä svojím začiatkom s gajdami – zaznel ku koncu vystúpenia. Dokončením boli Clown, Got The Life a viac než hodinový program Kornu bol definitívne preč.
Ozzy chcel všetkých počuť poriadne vrieskať
Prípravy na vystúpenie otca heavymetalu ubehli ako voda. V magickom čase, presne o 22:22 vkráčal Ozzy Osbourne na pódium. Diváci v momente zabudli na zimu, blato, hlad, únavu či iné problémy. S Ozzym prišlo more energie, ktoré celé rozdal. „Let the madness begin,” zreval a spustilo sa Bark At The Moon. Let Me Hear You Scream – najnovší singel z najčerstvejšieho albumu – prekvapivo sa priestorom ozýval spev divákov, ktorí text dokonale poznali. 15 tisíc ľudí bolo nepochybne v tranze po prvých tónoch notoricky známeho príbehu o Mr. Crowleym, ktorý si aj sám Ozzy užíval. Vo svojom čiernom dlhom kabáte s diamantovým krížom na chrbte pobehoval sem a tam po pódiu, poskakoval, tlieskal, metal hlavou. Nikomu by ani nenapadlo, že táto rocková ikona má už 61 rokov. I Don’t Know, sabbathovský song Fairies Wear Boots, Suicide Solution – to sú ďalšie pesničky z Ozzyho playlistu. Niekoľkokrát sa presvedčil, či sa publikum má dobre a nezabudol spomenúť, že všetkých neskutočne miluje (samozrejme, s použitím vulgarizmov). Nasledovalo predstavenie muzikantov – známy Blasko na base, Adam Wakeman za klávesmi, Tommy Clufetos za bicími a nováčik Gus G s gitarou v ruke, ktorý sa zrejme nestihol naučiť všetky akordy… Mýlil sa, vymýšľal si party, či išlo o tvorbu Black Sabbath, alebo Ozzyho sólové počiny. Pesničky v jeho podaní zneli značne inak ako originál, čo trošku uberalo na kvalite a samotnom dojme z vystúpenia. Rocková párty pokračovala s Shot In The Dark. Po jeho skončení sa Gus G predviedol vo svojom sóle, ktoré bolo viac o rýchlosti ako o technike hry. Na mňa veľký dojem neurobil a dokonca som sa pri jeho hre prstov pristihla pri zívaní… Nezabudnuteľný zvuk bicích v pravidelných intervaloch – každému bolo jasné, že ide o Ironmana. I Don’t Want To Change The World a Crazy Train – posledné songy z Ozzyho kapsy. Bez Paranoid ale odísť nemohol. Ozzy to vedel a zahral ho iba pod podmienkou, že sa fanúšikovia budú blázniť. Publikum mu vyhovelo, a tak sa začalo šialenstvo v blate. Energický rocker padol na kolená, niekoľkokrát sa poklonil a opustil pódium. Miernym sklamaním bolo, že do Řípfest playlistu neboli zaradené žiadne Ozzyho úspešné slaďáky ako Dreamer či Mama I’m Coming Home. Napriek tomu hodinová dávka toho najlepšieho dostatočne uspokojila očakávania návštevníkov a Ozzyho silný hutný hlas (bol vo vynikajúcej forme) sústavne spôsoboval zimomriavky po chrbte.
Organizátori Řípfestu nezvládli pár technických a organizačných momentov, napr. 10 cm vrstva blata, s ktorou sa počas celého dňa nič nerobilo, nedoriešená kyvadlová doprava z festivalu, problémy s odvozom Nazarethu a Kornu. Pripisujem to faktu, že išlo o prvý ročník a prepáčiť sa to dá. Čas a skúsenosti všetko vyriešia a nasledujúce festivaly budú už len lepšie (dúfajme). Ak bude zloženie účinkujúcich po ďalšie roky v takom veľkom štýle ako tento rok, český Řípfest má šancu dostať sa do skupiny najväčších a najlepších festivalov v Európe.
autor: Eva Sjekelová / Musicpress.sk
