Zlé predpovede sa nenaplnili. Počasie po celý čas vydržalo a slnko šimralo punkáčske číra.. Je už akousi zvláštnou tradíciou, že Záviš vystupuje na punkových festivaloch vždy druhý deň hneď ráno. Na vytriezvenie, na povzbudenie, alebo treba zažínať ráno hneď s úsmevom? Je to najväčší pankáč napriek dlhým vlasom a batikovanému tričku. Je to rebel, ktorý sa nebojí vám aj tie najperverznejšie veci, veci ktoré sa medzi slušnými ľuďmi nahlas nevyslovujú prsknúť do tváre. Ten typ, ktorý by sa Malcolm s Vivien dobre vynímal vo svojom obchode na King´s road.
Záviš je už akýmsi maskotom punkových festivalov. Aj, keď mnohé jeho skladby zaváňajú sodómiou je tu a s jeho folkom sa treba už asi iba zmieriť…. Cez deň vystúpili mnohé české skupiny s vtipálkovským, alebo zamotaným názvom. To je už typické pre český punk (vid. Vychcané knedlíky, Kohout plaší smrt a podobne). Slovensko tento deň reprezentovalo až tri skupiny. Prvá Ilegality sa na môj vkus brala až moc vážne. Agitačne, nekompromisne tvrdo jebala do systému. Extip zase zvoľnil, ich hudba je závan motorového oleja a motorkárskeho slobodného ducha. Veľa ľudí možno ich sterilnejší prejav odradil, ale videl som ich viackrát a tento koncert ma dosť bavil. Konfliktom sú už našinci presýtení, ale českým punkom je ich návšteva vzácna a majú vždy úspech. Inak na margo niektorých nielen slovenských, ale aj českých kapiel. Niektoré skupiny si myslia, že sú „hviezdy“. Svoje najznámejšie skladby zaradili na koniec svojich setov a ešte s veľkou pompou. Čo to kurva má znamenať? Chcú sa radiť ku Kiss, Led Zeppelin, či Queen. Pri pohľade na niektoré skupiny, ale aj prítomných som si pomyslel, že punk sa stal už dávno kontrolovanou rebéliou a skupiny, ako Totáči, E!E, či Volant berú punk s nadhľadom a korenia ho recesiou a humorom. Spevák z S.P.S. Zdeněk “Krkavec“ Růžička sa rozhodol dobrovoľne „uväzniť“ do chomútu. Priamo na Pod Parou sa zasnúbil so svojou dlhoročnou známosťou a oznámil to celému punkovému svetu. A pod známymi skladbami, rozochvenou náladičkou, odpálili slávnostný ohňostroj, ktorý vyniesol ich lásku do nebies.
Známy anglický pardálovia, Toy Dolls ktorý iritujú namiesto agresívneho fuckovania zvláštnym humorným, recesistickým a hlavne pôvabným melodickým punk-rockom sa predstavili vo vynikajúcej forme. Odpálili perfektnú šou, perfektnú hudbu a pre tých, čo vedia dobre po anglicky aj vtipné príbehy s vtipnými predslovmi. Mali úspech, čo niekedy nie je pri zahraničných legendách zvykom, keďže ľudia idú radšej na stokrát videnú, prevarenú a počutú kapelku, len kvôli piesňam pri ktorých sa radi opíjajú. Ale po tomto lete začínam ( a po návšteve viacerých festivalov) veriť, že ešte existujú ľudia s dobrým hudobným vkusom. Toy Dolls pristúpili k vlastnému setu trošku inak. Hrali hlavne staré veci, nie len hity, ale piesne, ktoré až tak často, alebo vôbec nehrávajú. Olga spieval so šarmantnosťou osemročného chlapca nafúknutého héliom. Presne o tom by punk mal byť. Žiadny stereotyp, nebáť sa použiť nové techniky, či spájanie na pohľad nesúvislých štýlov a tendencií. Nebyť iba typickou šablónou a chodiacim heslom v encyklopédií presného zaradenia. Toy Dolls sú už takí tridsať rokov.
PS: Na záver trocha hnusu, znechutenia, opovrhnutia a konštatovania, že tento svet je už taký a ľudský hyenizmus po druhý krát. Pod Parou sa už dlhší čas nevie vyrovnať s rôznymi asociálmi, či dokonca bezdomovcami, ktorí zneužívajú tieto podujatia a ľudí vo svoj prospech. Tu už nešlo, ale iba o obligátne otázky typu Nemáš cígo, či drobák? Tu išlo o porušenie morálky a trestný čin. Pre niekoho je možno punk byť najväčším smraďochom, kradnúť, žobrať a žiť na ulici, ale o tom to vôbec nie je… Vrhajú potom zlé svetlo aj na ostatných a média a ľudia nenávidiaci punk sa potom chytia každého stebla. Partia zúfalcov, hanebníkov a trochárov ukradla čo mohla. Brala nielen peniaze a oblečenie, ale aj veci, ktoré im boli nanič (staré ponožky, tampóny??!! a podobne). Ukázať na jedného vinníka bolo pritom nemožné. SBS sa situáciu ako tak zo začiatku snažili zvládnuť, no potom nemohli, alebo skôr už po vysvetleniach ani nechceli ich brániť, dostal zúrivý dav tichý súhlas. Skupina hlavných podozrivých a medzi nimi určite aj vinných ľudí, ležali, či sedeli po zemi a dav im nadával, kopal do nich a správal sa už dosť hystericky a masovo. Ľúto mi bolo hlavne psov, ktorí za to nemohli a keď niektorí jedinci začali kopať aj do nich to už bol naozaj smutný pohľad. Kopať do spiaceho, či ležiaceho človeka je tiež zúfalstvo a zbabelosť, ale tak neviem, ľudia boli naozaj nasraní. A inak nenávidiacu políciu aj vytlieskali, keď ich prišli zobrať. Ploty, steny čo nás obklopujú, väznia.. Je to riešenie? Či posilnenie SBS? (Tú musím pochváliť, tak v pohode security už som dlho nezažil, boli chápaví, nevtieraví, snažili sa pomôcť a boli ochotní). Zmeniť myslenie sa asi nedá, viac sa možno izolovať, ale súčasne s tým si ľudia musia uvedomiť, že by zmizol aj slobodný duch, ktorý s Pod Parou súvisí…..
autor: D.H.ml.
