Tak nastal koniec augusta/prázdnín a s ním sa nám ponúklo hneď niekoľko festivalov, ktoré vyzerali sľubne… Rozhodol som sa po prvýkrát navštíviť festival, ktorý sa koná v malebnej oblasti u západných susedov a to na južnej Morave. Festival sa koná v meste Hustopeče, ktoré nájdete na trase medzi mestami Břeclav a Brno, cca 45 km od hraníc, čo sa priamo ponúka ako festival, ktorý je v podstate veľmi blizko pre slovenského diváka a žánrovo je pestrý dodtatočne na to, aby sa nad jeho návštevou porozmýšľal.
Počas roka 2010 sa mi podarilo prepásnuť niekoľko dostupných koncertov projektu Parov Stelar Band a tak som si povedal, že skúsim rovno celý festival. Dorazil som v piatok 27.8. v podvečer, kedže práca skôr nepustila a počasie komplikovalo premávku, nestihol som tak skupinu DVA, ktorých koncert je vždy zárukou kvality a zábavy. Aj napriek nepriaznivému počasiu v tej chvíli už festival ožíval veľmi slušne, stanové mestečko slušných rozmerov a prijemne malý areál sa zapľňal, na mieste mohlo byť okolo 1500-2000 ľudí, ktorý sa potulovali medzi najmenším pódium, kde sa ponúkali v piatok prevažne kapely s metalovým nábojom, elektronickou scénou, kde sa rozoznievali sľubné dubové beaty a hlavnou scénou, kde práve zvučila kapela Cornflakes, ktorá tiež meškala kvôli zápcham a počasiu. Ich koncert bol tým klasickým “zahrievacím”, ktorý cudiemu navšetvníkovi napovie, aká atmosféra sa dá očakávať. A hoci mňa táto skupina až tak veľmi neoslovila, mala už na mieste svojich fanúšikov a priestor pod pódiom sa primerane zaplnil. Ich kombinácia tvrdších rifov s “emo” rockovou náladou rozhýbala ľudí, možno keby mali neskorší čas v line-upe tak by sa ich “kotol” nafúkol. Následovalo ďaľšie vystúpenie, na ktoré som bol osobne veľmi zvedavý, kedže Jiřího Schmitzera som poznal len z filmov ako herca, nie ako speváka. S dosť viditeľným promile prišiel na pódium, usadil sa na pripravenú stoličku a rozbrnkal svoju gitaru a postupne pripojil svoje vtipné texty, ktoré ale často majú citeľne základ v nie úplne vtipných situáciách…textársky podľa mňa výborná vec. Ešte vtipenjšie bolo, že absolútna väčšina ľudí stále pokrikovala “Prdeeel”, čo je názov jednej z jeho “pesničiek”…nedočkali sa, Jiří zahral dlhý set priesní bez prestávky a tým ako sám povedal, sa vyhol pokrikovaniu, ktoré evidentne nemá až tak v láske. Ale humor mu určite nechýbal, koncert to bol výborný.
Následoval koncert ďaľšej českej kapely, no tentoraz z o dosť zvučnejsím menom BUTY. Osobne som bol na ich koncert veľmi zvedavý, pretože som ich nepočul celé roky a chýry o nich boli všelijaké. No a klobúk dole, koncert to bol skutočne perfektný a to ako muzikantsky tak aj atmosférou akú vniesli do davu. Zahrali hity aj menej známe pesničky a v tej chvíli som si uvedomil, že festival je už vlastne v plnom prúde a všade okolo je kopec ľudí. Počas doteraz zmienených koncertov som si občas zašiel pre nejaké to pivko, nakukol do stanu, kde bol dj-ský stage, tam sa ľudia ešte len vlievali, ale už aj tam panovala príjemná atmosféra…priznám sa, že som sa trochu strácal v menách, ale hralo sa všetko možne medzi dubom, dubstepom, jungle, drum and bass a pod. Prijemna festivalova selekcia, hopkajúcich či skákajúcich nadšencov a rovnako zasnených elektronicky zameraných fanúšikov bolo dostatok. Príjemne sme pokecali u stánku neziskovky o problematike českých hypermarketov a prišiel čas pozrieť sa trošku bližšie na najmenší stage, kde bol piatok venovaný tvrdšej gitatovej hudbe. Od môjho príchodu som tam nazrel viackrát, ale pravdu povediac, moc ma to neoslovovalo, alebo lepšie povedané žiadna s kapiel ma nepresvedčila, nič v zlom, ale zneli povôčšinou dosť amatérsky…ešte zopár skúšok a občas sa počuť by určite bodlo. Ale opäť, svojich fanúšikov si tieto kapely našli a bavili a to je asi hlavné. Môj pohľad na tento stage sa zmenil pri začiatku vystúpenia kapely Pop-Porn - hardcore kombinovaný s elektronickými intrami a podmazmi. Tí rozpútali elektronicko-metalové peklo v plnej paľbe a o zábavu nebola núdza. Pogovalo sa, revalo, tiekol pot, no prosto “pořádnej nářez”. Tento zaujímavý hudobný zážitok preklenul medzeru na hlavnom pódiu, kde už sa pripravovali veľa ľudmi očakávaný punkový veteráni Visací Zámek. Musím sa priznať, že skupinu poznám už dlhé roky, nikdy som nebol ich aktívnym poslucháčom či fanúšikom, celkovo už punk ako taký nemusím, no “Visáči” sa ukázali ako nadčasová kapela a s prehľadom si uctili verných a skalných fanúškov a takisto zabavili aj ostatných nepunkáčov…bola to výborná zábava a ja som si zacestoval časom o slušných pár rokov späť pri ich “skoro-hymne”, ktorej sa spieva o tom ako “jede traktor, je to zetor, jede do hor, orat brambor…”. Týmto a najmä následujúcim koncertom sa len potvrdila žánrová pestrosť nielen v rámci jedného festivalu, ale najmä v rámci hlavného pódia. Následovala skupina Midi Lidi, ďaľšia česká formácia na tejto scéne. Takže po rocku, pesnickarovi, jazz-folk-roku, punku prišla na rad elektronika v živom podaní…a kto pozná Midi Lidi vie, že live je to naozajstný zákusok a že hranie okolo polnoci i svedčí. Hrali sa skladby z ich už 2 vydaných dosiek. Ľudia sa trošku rozutekali, čím ukázali, že elektronická hudba na tomto festivale nieje hlavným štýlom, ktorý by sem ľudí ťahal, no tým nechcem povedať, že by pod pódiom nikto neostal, naopak atmosféra bola veľmi dobrá, evidentne sa aj kapela dobre bavila. Skvelý zážitok je sledovať jednoho z ich členov menom Myslivec, ako hrá na svoju sadu bicích nástrojov, také nasadenie sa málokedy vidí u človeka, ktorý u toho obsluhuje ešte aj laptop. Midi Lidi asi ešte nikdy nesklamali. Posledným vystúpením, ktoré rozprúdilo skvelú zábavu na hlavnom pódiu bol koncert českej ska-punkovej formácie Sakumprásk. Verný svojmu stýlu predviedli skvelú šou, ľudia sa bavili až do konca. Nad ránom sa metalové besnenie na malom pódiu utíšilo a pokračovalo sa v “elektrostane”, kde už počas Sakumprásk hrala ikona českej dj scény Jozef Sedloň a po ňom nemenej v súčasnosti známy Sayko. Ale to už som si ja užíval zaslúžený odpočinok v polohe ležiaceho strelca…prvý deň z môjho pohľadu úspešne za nami.
Deň druhý som musel Hustopeče na niekoľko hodín opustiť a do areálu som sa vrátil až v podvečer. Veľmi ma mrzelo, že som premeškal vystúpenie skupiny Poletíme!, ktorá je najmä v koncertom prevedení viac než zaujímavá. Ich alternatíva prepletená husličkami, klavírom, inteligentne zábavnými textami je ako “live act” naozaj nezabudbuteľná. Na českej scéne sú už takisto dobre zavedení. Po nich nasledovali Skrznaskrz, ktorí sú lokálnou kapelou a patria už tradične k festivalu, veľmi príjemná záležitosť, sami za označujú za rock-dance music. Aj tých som stihol už len pri balení fidlátiek. Škoda, no mal som v areáli svojho “agenta” a ten obe spomínané skupiny uznal za naozaj podarené a ich koncerty sa stretli s veľmi dobrým ohlasom. Menšie live pódium sa v sobotu zmenilo z metalovej smršte na o mnoho viac alternatívy, veľmi podarený koncert bol podľa mojho zdroja koncert skupiny Kacu!, ktorú som na živo ešte nevidel, ale ich nahrávky su naozaj zaujímavé…teký český world music-classical music projekt, vrelo odporúčam. V sobotný večer na tomto pódiu isto stoja za zmienku koncerty kapiel. Napr. takí pop-funkoví Tokamak, ktorí sršali dobrou náladou. Po nich by som ešte určite zhodnotil ako dobrý koncert vystúpenie na českej scéne dobre známych Mashy Muxx. Ich rock seknutý funkom, troškou rapu a dobrou náladu s anglickými textmi je bez pochýb zárukou dobrej festivalovej zábavy, medzi moje najobľúbenejšie možno nepatria, no svoju vernú základňu fanúšikov viditeľne majú (možno usúdiť z ich veľmi častého objavovanie v line-upoch festivalov aj klubových programov nielen na Morave). Po nich následujúci DJ Kopp sa mi do programu ale žial už nezmestil, pretože tou dobrou na hlavnom pódiu prebiehal a vrcholil hlavný program. Na menšom pódiu som trávil vždy len časť koncertu, pretože vzhľadom na počasie, ktoré v piatok až do riadneho začatia festivalu nadelilo slušné zrážky, sa nedalo nikde moc sedieť a tak človek viac menej stále pobehoval, no pravdou je, že mňa to držalo najmä pri hlavnej scéne, ktorú do totálneho varu ešte za svetla dostali Dubioza Kolektiv z Bosny a Hercegoviny, v podstate prvý zahraničný hosť. Neviem, či má zmysel ich predstavovať pre slovensé publiku, kedže na slovenských festivaloch sa títo energiou nabití južania už predviedli. No každopádne kto nepozná tak by určite spoznať mal. Kombinácia tvrdej gitarovej nálady prezentovaná v podobe ska-balkan-hiphop-rocku propagujúca v textoch marihuanu, protipolitické názory a pod. dokáže rozoskákať celú masu ľudí pod pódiom hneď u prvej skladby. Nevidel som ich po prvý krát, ale mám pocit, že to bol najlepší z koncertov, ktoré som od nich kedy videl…a to treba podotknúť, že toto leto najazdili/odohrali toľko festivalov, že sa tomu hádam aj ťažko verí. Chalani zneli ako úplní prifíci s nábojom začínajúcej kapely, zábava naozaj najvyššieho razenia. Latka položená vysoko, človek mal po ich koncerte skoro pocit, že to už bol vrchol a že sa ide domov. No opak bol pravdou. Hneď následujúca kapela STO ZVÍŘAT aj napriek krátkej nepriazni počasia v podobe riadneho lejaku potvrdila svoje kvality a koncert to bol naozaj výýýbornýýý.
No a po tejto ska-jazz-reggae lahôdke nastal čas na pre mňa najočakávanejšiu kapelu Parov Stelar Band. Tento projekt z rakúska som zažil live len raz v Bratislave pred x rokmi a od vtedy som sa na ich ďaľši koncert už len tešil. Tento rok sa nechali v našich zemepisných šírkach vidieť zopárkrát a tak som bol zvedavý ako na tom po toľkom koncertovaní tento rok sú (tento rok resp. toto leto odohrali koncertov po celej Európe bezpočet). No a čo sa dalo čakať, nesklamali! Koncert bol prehliadkou najväčších hitoviek a zábava vygradovala naozaj do tých najvyšších výšin…málokto so prial, aby ich koncert skončil, všetcia sa nechávali unášať typickým “stelarovským” elektro-jazz-funky-swingom. Kontakt s publikom mala každá kapela na jednotku, ale tu mal človek pocit, že s publikom okrem speváčky komunikoval aj saxofonista Max the Sax, ktorý svojím pôsobením na pódiu takmer zatieňuje ostatných členov. Zvuk bol výborný, ľudia reagovali výborne, opäť sa pridávalo no s naozaj s úctyhodnými ováciami na cca 2-3 tisícový dav (na počet ľudí mám naozaj zlý odhad, no ďaľeko od pravdy isto nebudem). Celý koncert bol zavŕšený informáciou, že Parov Stelar osobne ešte zahrá nad ránom svoj vlastný dj set, ale toto sa nakoniec nekonalo.
Parov Stelar na Prededa feste 2010
Pre mňa sa týmto festival dostal na vrchol a už som bol len zvedavý, čo predvedie legendárna kapela Waltari…a tu musím žial povedať, že som ostal sklamaný. Skalní, ktorí prišli najmä na nich si koncert užívali, ale mne to pripadalo len tak, že prišli sme, odohráme a ideme. Videl som ich už pred pár rokmi na inom tiež menšom juhomoravskom festivale, ale tam zo seba dali všetko, tu ma naozaj nepresvedčili. Ja som sa radšej išiel pozrieť na elektronický stage, kde som sobotne popoludnie resp. večer až tak moc netrávil. Po polnoci tam královal britský grime/dubstep selektor a producent MRK1 a po ňom drum and bass king B-complex. A poviem Vám, mela to bola riadna, na chvíľu som si pripadal ako kedysi v preplnenom Účku, atmosféra výbornááá.
Organizačne bol festival zvládnutý pomerne dobre, cestičky boli posypane pilinami po vydatnom daždi, nezaznamenal som žiadne zásadne problémy s organizáciou, line-up bežal ako mal s minimálnymi oneskoreniami. Trošku sa mi nepozdávali moderátori, ale to asi len vec vkusu, dôležité bolo, že plnili informačnú funkciu a človek mal prehľad.
Čo dodať na záver? Kto má rád menšie festivaly a po celom lete má ešte chuť sa príjemne za dobrú cenu zabaviť, mal by tento festival určite skúsiť. Pestrý výber za viac než priaznivú cenu (prvý predpredaj len za 300,- Kč / cca 12,- €). Moraváci boli veľmi milí, vyskúšal som orechovicu, orechový likér, slivovicu, nepohrdli mojím kalvadosom a celkovo bola nálada priateľská. Len to počasie mohlo byť ešte o niečo lepšie aj keď vo finále to dopadlo v podstate veľmi dobre.
Jiří Schmitzer
-pch-
