Symfonicky okultistická, avantgardne magická, ale hlavne gothic rocková cesta späť do minulosti.
Dobrým pravidlom je, že ak chcete kvalitný metal, zalovíte v severských krajinách. Švédsky Therion nie je výnimkou. Na sklonku 80-tych rokov sa táto kapela vydala kľukatou cestou rôznych štýlov. Začiatky boli viac death metalové, no neskôr sa Therion vykryštalizoval ako kombinácia gothic rocku a symphonic metalu, čím významne prispeli do análov hudby. Ak sa ich fanúšikov spýtate na najlepší album, rozdelia sa na dva tábory. Prví budú hájiť česť deathového Of Darkness a druhí budú hrdo argumentovať o pravej tvári Therionu v podobe symfonického Theli. Svoj vrchol dosiahla táto švédska formácia v albumoch Lemuria a Sirius B. Tie sú okrem kvalitnej muziky známe aj tým, že ich v Prahe nahrávalo súčasne 171 hudobníkov. A do týchto časov sa vraciame…
Okultizmus, mágia, astronomické symboly, runy, katastrofické zjavenia záhuby, to všetko vytvára nezameniteľnú atmosféru temna. Avšak nie takého trápneho temna v štýle black metalovej ikony Cradle of Filth. Počúvať Therion je ako čítať staré klasické horory Howarda Phillipsa Lovecrafta (Call of Cthulhu od Metallicy je podľa jeho poviedky). Strach nahlodávajúci každý kraj podvedomia sa kĺbi so starovekými bohmi a nekonečnosťou vesmíru, ktorá symbolizuje šíru temnotu a bezradnosť. Mýtické príšery z hlbín, zabudnuté jazyky a hrozby z najtemnejších kútov gotických katedrál. A takto možno pokračovať rovnako o hororovej literatúre, ale aj o pocitoch pri počúvaní Therionu. Už v intro songu nového CD útočia na vás epické chóry vysokých ženských hlasov, ktoré pretkávajú celý album. Hojnosť klasických nástrojov popri nadupaných bicích a metalovej gitare tvoria to pravé zo symfonického metalu. Dokonalosť už dokresľuje len mužský spev a mužské operné chóry. Celé to dokopy vytvára akúsi gothic rockovú – symfonic metalovú operu, miestami s prvkami filmovej hudby. Presne ako na starých dobrých doskách Theli, Lemuria, či Sirius B. Kapela sa netají, že piesne ako Kali Yuga Ill pochádzajú práve z týchto čias.
Veľkou výhodou tohto návratu je aj zachovanie pôvodného zvuku. Napríklad gitary vôbec nestvrdli, občas pôsobia až predpotopne, lebo dnes sme všetci už zvyknutí na hutné gitarové ,,dž-dž-dž“ riffy. Pohľadom nazad je aj pieseň Unguentum Sabati, tá sa spevom aj hudbou ponáša na starý power metal a lá Blind Guardian. Jemnou inováciou je badateľné používanie folk metalových prvkov a ľudových nástrojov. Toto všetko našlo skvelé využitie v dokonalej bodke za týmto CD v piesni After The Inquisition: Children Of The Stone. Pomalé tempo, jemné hlasy chóru pripomínajúce detský zbor v kontraste s temnou atmosférou, z ktorej nás vytrháva flauta a spätne nás do tej istej temnoty vrhajú operné hlasy. Tu už naozaj niet čo dodať, to si prosto treba vypočuť.
autor: Rado Kopečný / Musicpress.sk / Hudba-Music.sk
