Siedmy ročník jedného z najväčších slovenských festivalov Topfest je už minulosťou. Je na čase hodnotiť, vyzdvihnúť plusy a mínusy, ale aj dávať otázky ako to s ním vyzerá do budúcnosti.
Prvou veľkou zmenou je pridanie nultého dňa. Prax v zahraničí už dosť bežná. Áno aj minulý rok sa dalo prísť skôr a obsadiť si výhodné stanové miesto, ale teraz aj za účasti skupín, aj keď iba troch.
Neopunkové Rybičky 48, taliansky post melo hardcore Linea 77 a šamorínsky Konflikt, ktorí predviedli skôr mechanickú remeselnú zvládnutú šou. Bolo to viac strojové ako emočné. Zahrali hlavne veci z novších albumov a pár noviniek, staré dobré songy zostali ležať kdesi „v šuplíkoch“.
Topfest sa zväčšil. Zväčšil a rozšíril sa nielen areál, stanové mestečko ale aj stage. Boli dokopy štyri a dali sa rozdeliť na tanečný, rockový (vystupovali české a slovenské punk, metalové a hardcorové skupiny) ďalší rockový viac komerčne zaradený a na ten najväčší, kde vystúpili hlavní headlineri a veľké skupiny. Zvuk bol opäť profesionálny a využitý bol najmodernejší zvukový systém od spoločnosti L-Acoustics. Tá istá aparatúra bola napr. na Sonisphere alebo tohtoročných MS vo futbale.
Aj on mal však menšie chyby. Miestami bol predimenzovaný, občas bolo zle počuť spev, niekedy až príliš hlučný.
Hneď prvý deň čakali dvaja najväčší headlineri. Kým však došiel na nich rad musel človek „vytrpieť“ mnoho ďalších zaujímavých aj tých menej zaujímavých skupín. Česť otvárať prvý hrací deň (nie ten nultý deň) sa dostavilo bratislavským Grobianom, hrajúcich melodický punk rock s opileckými a bezstarostnými textami. Tu bolo vidno, ako sa ozvučenie iba chystá, dosť zlý zvuk. Zo slovenských skupín stoja za zmienku recisisticko festivalovsko naladený Smola a Hrušky (so svojimi hitmi ako Svokra, Matura atď.), neopunková Horská Chata, poetickí HT zo Žiliny, skáčko Polemic, punkoví Odpad a rock and rolloví Devil Street 13, ktorí boli najväčším prekvapením prvého dňa. Kto však pozná ich tvorbu a najmä koncerty, kde hudba 100% funguje vie, že je to rockabilly v celej svojej kráse. Vlastné vypalovačky aj rock and rollové štandarty (Viva Las Vegas…) a covery (od Ramones).
Desmod neponúkli nič nové a asi sú zvyknutí na trocha vrelejšie a väčšie prijatie. Dramaturgia tento rok priala českým bigbítovým kapelám, ktoré sa predsa len tak často na Slovensko nedostanú. Chlípacká Doga, hudobne veľmi zdatný ale dosť nudný Škwor, rocková „Superstar“ Aneta Langerová (odsunutá na vedľajšiu scénu) a najmä Harlej. Skvelý čechácky bigbít s vokálmi, jasnou údernou melodikou,
výbornými chytľavými pesničkami a skvelým spevákom Tomášom Hrbáčekom.
Ťahákmi tohto roka boli Cavalera Conspiracy a Megadeth. Tí prví na čele s bratmi Igorom a Maxom Cavalerovcom ponúkli niečo celkom odlišné ako poznáme z ich legendárnej skupiny Sepultura. Hudobne je to o niečom inom. Sekané riffy, menej brazílskeho folklóru, menej vyhrávok a sól a viac pospájaných zharmonizovaných akordov. Ak by som mal 16 rokov a bol by som opitý asi by sa mi to dosť páčilo a hádzal hlavou horu dolu, ale pre mňa je to dosť neuspokojivé.
Najviac potešila skladba Roots bloody roots od kultovej Sepultury z ktorou sa pred rokmi rozlúčili. Max Cavalera oblečený do slovenského hokejového dresu a Igor so svojím synom vyšli na „mólo“ pred pódium poklonili sa a poďakovali za priazeň.
Legendárna metalová skupina Megadeth, ktorá patrí do veľkej trash štvorky predviedla starý, dobrý metal dokazujúc, že na tvrdú hudbu netreba žiadne veľké video efekty(dobre známe z klipov) ani zbytočné sekanice. Dave Mustain je gitarový mág, sólistické eskapády vie dobre skombinovať s Broderickovými riffmi. Zaujímavá hudba, možno nie tak určená na zábavu a vyšantenie, ale jedno ucho nezostalo suché….
Topfest myslel tento rok aj na „šampónikov“ alebo priaznivcov dobrej elektroniky a pripravil tanečný stan. A nejeden rocker, metalista či pankáč skončil v tomto elektro stagi odýchnuc si od gitary, bicích pri samploch a DJ-och. Najväčšie lákadlo boli britský Kosheen a okrem nich aj niekoľko holandských, či nemeckých vinylových majstrov.
PS: O Sobote sa vyjadrovať nebudem, keďže moja „púť“ skončila sobotu ráno, keď som sa vybral na ďalší festival (o ňom tiež report) a tak si môžete prečítať aj článok od mojich kolegov, ktorí Topfest zhodnotili komplexne.
autor: D.H.ml.
