Kto by nepoznal legendu menom Jeff Healey? Málokto však vie, že za ním verne stál vtedy ešte neznámy gitarista Philip Sayce. Jeff nás opustil, ale kniha rockovej muziky píše novú kapitolu, hlavným hrdinom je Sayce a jeho príbeh sa volá Innerevolution.
Bolo to sotva pred rokom, keď kritika vychválila do nebies album Peace Machine. Typicky 60’s zaoblené hippies písmo a hravé farby na obale veštili vplyv Jimiho Hendrixa. Mladý gitarista naozaj vyrastal pod vplyvom tejto hviezdy a na jeho tvorbe sa to neodmysliteľne podpísalo. Prešiel rok a Sayce na nás útočí ďalšou kompiláciou divokých gitarových songov nielen v štýle Hendrixa, ale aj typicky amerického rocku akoby vytrhnutého z úst Lennyho Kravitza. Silné beaty, ostrý rezavý zvuk gitary a kvalitný spev na prvý pohľad budia dojem nadupaného rockového CD. Nechýba smutno-nahnevaná balada Anymore, či southern-rockový song Tennessee Girl. Na Hendrixovskú tradíciu nadviazal viac než okato v piesni Gimme Some More (ktorá až priveľmi pripomína Fire), alebo kvákadlom okorenenú Scars, ktorá je aj prvým uverejneným singlom na youtube. Bohužiaľ, narozdiel od Jimiho, ktorého albumy boli plné nápadov a zmien, cez temer jednoliaty Innerevolution sa prekníšete ani neviete ako a ste na konci. Philip Sayce, mladý a talentovaný gitarista, si buduje svoje ja a kráča cez rockovú divočinu v jednej ruke s odkazom Jimiho Hendrixa a spomienkou na Jeffa Healeyho v ruke druhej.
Treba uznať, že jar tohto roku je zrejme jarou Hendrixových obdivovateľov. Najskôr sme tu mali rodáka z Bronxu, Popa Chubbyho, po ňom Philip Sayce, ba dokonca táto hendrixovská vlna dorazila aj k nám na Slovensko a René Lacko sa chystá nahrať nové DVD. Žeby výnimočne túto Veľkú noc vstal z mŕtvych Jimi Hendrix?
http://www.youtube.com/watch?v=XsjPfxdSyFw
