| Autor: Beáta Hodásová
Pred niekoľkými rokmi sa Britániou prevalila mohutná gitarová vlna.
Gitarovky boli po a) rýchlokvasné, s jedným rotovaným singlom, po ktorom upadli do zabudnutia; po b) hype-ované, zaslúžene aj nie, kapely, ktoré kraľovali rebríčkom, NME a s prepáčením kopali riť; a po c) nenápadné, no často najvyzretejšie hudobné telesá, ktoré na seba neupriamovali pozornosť kvantitatívne, ale skôr kvalitatívne. A keby sme toto rozdelenie s privretím všetkých možných očí aplikovali na slovenskú, resp. česko-slovenskú scénu, z c-košíka by sme mohli vytiahnuť napríklad aj Rara Avis.
Na ich debut The Portrait si bolo treba počkať. A kým sa vám dostane celý úplne do uší, budete si možno musieť počkať tiež. Je to jeden z tých albumov, ktorý sa vám pravidelným počúvaním neobohrá, skôr naopak. Základné, často aj vcelku jednoduché melódie a gitarové vyhrávky podfarbované elektronikou, zvukové aranžmá … Hlavná autorská dvojica Daniel Galba a Lukáš Sova sa svojím materiálom naozaj pohrali.
RARA AVIS – Queens
Post punk vs. indie vs. vokál. Miestami vysoký, ale nie nepríjemne. Gitary už neupútavajú tak ako kedysi, ale táto výnimočne. Na naše pomery. Sebavedomie je tu jasné, aj napriek neznámosti. Rockový drive s klávesami vytvára počúvateľný celok na zamyslenie. Úvodná našlapaná It is not too beautiful rozhýbe aj tých na pochybách, zvyšok nie len o hudobnej prepracovanosti, ale aj o textoch. Potemnelý klip k singlu January And The Kindred Spirit svojím spôsobom odkazuje na Placebo v tých dobrých časoch, ale v tom najlepšom slova zmysle.
Rara Avis sú výnimočným, alebo minimálne jedným z tých lepších zjavení na našej hudobnej scéne. Nie je to o zábave. Sú to prepracované gitarové skladby, nie najzapamätateľnejšie, ale účinné. Úprimné, bez citeľného klišé. Rara Avis sa na nič nehrajú. Ale hrajú to viac ako dobre.
