Írsky duch a punkové trojakordové legendárne skladby Colours of Ostrava: Sobota Ďalší deň, ďalšie prekvapenia. Či už pozitívne, či negatívne. Najväčšie negatívne prišlo so zmenou počasia. Tropické horko vystriedala hotová smršť, ale o tom až neskoršie. Festivalový deň pokračoval, tak ako každý iný. Ľudia sa bavili, navštevovali koncerty, jedli, pili a hlavne chodili a chodili a chodili…. lebo vzdialenosti z bodu A do B bola veľká.. Kto chce vidieť kultúru musí aj trpieť… Krásne moravské ľudovečky v rockovejších aranžmánoch. To je dobre známy Čechomor. Pekná odychovka a idylka – ľudia vysedávajúci na tráve a slniečko svietiace do tváre. Ako doma, teda v Afrike sa mohli cítiť Mokoomba, ktorý pochádzajú zo Zimbabwe a hrajú afropop, s tradičnými africkými nástrojmi a modernou úpravou. Jeden český folklór bol vlastne nahradený druhým africkým.
Vzápätí sa strhla mela. Začalo to nenápadne, pár oblakmi, pár kvapkami. Lenže z pár mrakov boli veľké „vlny“ a z pár kvapiek dažďové more. Ľudia sa improvizovane schovávali, kde sa dalo. Niektorí odvážlivci si to vychutnávali, koncerty sa zrušili, najväčšej návštevnosti sa vtedy tešil krytý NY stage. Sbs- kári si mohli odpustiť dôkladné kontroly, keď videli, že je búrka. Aj vďaka tomu sa robila
u vchodoch mierna panika. Postupne dážď ustal a aj, keď s oneskorením sa začali ľudia schádzať pred pódiom očakávajúc najväčšiu hviezdu toho dňa a aj celej Ostravy – The Cranberries. Za zvukov akustickej gitary a svetelných efektov prišla Dolores.
Začalo sa pomalším tempom, ale hity už prichádzali. Postupne sa to rozbiehalo, na každú známu pesničku publikum s nadšením reagovalo, všetko vyvrcholilo známym hitom Zombie. Pár pesničiek sprevádzala Dolores vlastnou hrou na gitare, väčšinou bláznivo trocha nemotorne tancovala, skupina bola výborná, hrali bezchybne, ale scénu ovládol cirkus menom Dolores. NY stage zase ovládol posledný žijúci člen klanu menom Ramones. Marky typicky odštartoval svoju show odpočtom „one, two, three“. Prišiel so svojím projektom Marky Blitzkrieg, kde na dosť krátkej ploche predstavil najväčšie Ramones hity. Ďalšou devízou bol Michael Graves za mikrofónom. Nielen 
priaznivci horor punku ho poznajú ako ex speváka skupiny Misfits. Šialené tempá, trojakordové poblúznenie, Marky sa vo viacerých skladbách efektne pripomenul. Či už prechodom, alebo občasnou decentnou exhibíciou.
Príbeh o punkrockovej Sheene, výzva k tancu, túžba byť pod sedatívami, výlet na Rockway beach, spomienka na rockenrollové rádio a návšteva na cintoríne zvierat- pre väčšinou, hoci ani nie zďaleka úplný, prvý a možno aj posledný kontakt s touto punkovou legendou. Pred vyše šestnástimi rokmi sa títo „nájdení bratia“ ocitli spolu na rozlúčkovom turné. Po tejto dlhej odmlke sa vrátili, bohužiaľ už len v osobe Markyho Ramona. Spomienka na zosnulého Joeyho prišla s úryvkom skladby Wonderful world – známa prerábka od ďalšieho velikána Luisa Armstronga. Záverečná Blitzkrieg Bop vyhecovala všetkým k pokrikom Hey hou let´s go. Celú svoju energiu vložil Marky do svojej hudby a na vyčkávajúcich novinárov mu nezostala ani kvapka.
Po týchto dvoch namáhavých, emocionálne nabitých koncertoch už nemohol prísť žiaden vrchol. Jeden očakávaný sa žiaľ zrušil, keďže Brendon Perry polovička z legendárneho dua Dead Can Dance zrušil svoj výstup, obávajúc sa o svoju bezpečnosť. Ale prisľúbil, že o rok príde a koncert odohrá. Daždivé počasie nahradili aspoň ilúziou horkokrvní Mexičania El gran silenciou, ktorí svojou hudbou aspoň zvnútra zahriali zmoknutých ľudí.
autor: D.H.ml+Janka / Musicpress.sk/Hudba-Music.sk
foto: David / Hudba-Music.sk/Musicpress.sk
