Básničkár, spevák, gitarista, harmonikár, ale predovšetkým obdivuhodný človek s obrovskou charizmou. Jeho skladby sú živou výpoveďou človeka, ktorý prežil v živote peklo, pokles, ale aj uznanie a pocítenie vrelosti, keďže jeho poslucháči ho majú veľmi radi a odpustili mu aj jeho temnú minulosť.
Jarek Nohavica už dlhší čas nemal na Slovensku koncert. Nemajme mu to za zlé, je to veľmi vyťažený človek s mnohými aktivitami na krku. Toto slovenské turné však dokonale vynahradilo jeho slovenskú absenciu v posledných rokoch. Až päť krát sa zastavil v Bratislave. Kulturáky, kino, či zvlášť atmosférický evanjelický kostol – to boli jeho koncertné svätyne. Okrem toho, dal ešte jeden zvláštny mimo bratislavský koncert v Handlovej. Bola to akási úcta k tomuto nešťastnému banskému mestu. K baníctvu chová zvláštny vzťah, keďže sám pochádza z banského mesta – Ostravy.
Všetky jeho koncerty boli vypredané. Ľudia sa na neho tešili s veľkým záujmom a očakávaním, keďže každý jeho koncert je čímsi výnimočný.
Nemôžem porovnávať všetky koncerty, keďže som navštívil iba jeden v Petržalskom Kultúrnom Dome za Zrkadlom. Ten kto sem šiel nemohol očakávať super modernú luxusnú arénu, ale útulný kultúrny stánok, ktorí toho už viac pamätá a kde svetlo neprenikne na zaprášené skrine. Starí poslucháči si tak mohli zaspomínať a mladí pripomenúť, v akých podmienkach kedysi fungoval folkový underground. Začalo sa celkom presne niečo po siedmej hodine. Jarek za veľkého potlesku predstavil z čoho asi bude pozostávať jeho dvojhodinový koncert. Trošku záhadne poukázal na ešte jednu voľnú stoličku a tajomne povedal, že možno príde aj nejaký hosť, ktorý bol zatiaľ utajený.
Uhádnuť, aké skladby Jarek zahrá je skoro ako tipovať športku. Jarek má veľký, obrovský repertoár a preto je každý jeho koncert zaujímavý, pretože neviete čo na ňom zaznie. Neustále ho obmieňa, pridáva nové a nové skladby, alebo siaha po tých archívnych.
Na úvod padli trochu neznáme skladby, Jarek sa zoznamoval s trochu ešte ostýchavým publikom, ktoré sa na konci koncertu zmenilo na jeho partnera.
Jarek tento krát veľa rozprával, vtipkoval, vyzýval divákov na reakciu. Jarek sa v jednej skladbe zmenil na prísneho vrátnika dodržiavajúc atmosféru folkového koncertu, keď jedného vyrušujúceho pána improvizovane v jednej skladbe napomenul „Buď sticha! Jestli tě to nebaví, vypadni!“ Neskôr počas koncertu povedal, že bude spokojní, až mu tento pán zatlieska. Jarek to vysvetľoval tak, že to je trochu zradné, keď nielen diváci ho vidia a počujú, ale aj on ich vidí a dokonale počuje. Obaja sa však spolu zmierili.
Nohavica predstavil aj svoj projekt Virtuálky, Každý týždeň napísal Nohavica jednu skladbu, kde s vtipom glosuje aktuálne témy. Vzniklo album „Virtuálek“, ktorý obsahuje 21 skladieb a Nohavica z nich tri zahral. Oznámil, že na stránke si možno celý album zadarmo stiahnuť a
a vyzýval „jen palte, palte“. Nie hudobní producenti nebojte sa, on nezruinuje hudobný priemysel ani nenavádzal k „trestnej činnosti“, on sa chcel iba poďakovať svojím verným fanúšikom.
Koncert ponúkol množstvo malých prekvapení napríklad, keď Jarek zahral „Hlídač krav“, keďže detské skladby skoro vôbec nehráva. Potešila ma plebejská, rebelujúca, vzdorujúca skladba „Plebs blues“, kde sa Nohavica pôsobil ako hovorca za obyčajný ľud žalujúci buržujov.
V polke vystúpenia prišlo na avizovaného, záhadného hosťa. Bol ním poľský akordeonista Robert Kuśniersky. Pre mnohých to nebolo prekvapenie, keďže vedia o Nohavicovom vrelom vzťahu k poľskému národu a kultúre, veď mnohí poľskí interpreti prespievali jeho piesne. Gitarovo- akordeónové duo zahralo niekoľko pôsobivých skladieb, ako „Zítra ráno v pět“ , „Moje malá válka“ ,Vysockého prebásnenú pieseň a skladby z novšieho albumu „Pražská pálená“.
Nohavica niekoľkokrát pozdravil Bratislavu, vzdal jej veľkú úctu a skladbu „Milionář“ venoval špeciálne Petržalke, a keďže je podľa neho centrum slovenského rapu (huncút jeden) isté pasáže svojským spôsobom zarapoval.
Svojmu poľskému priateľovi „daroval“ k narodeninám pieseň „Pěterburg“, ktorú si obaja strihli na akordeóne s poľským textom. Intímne skladby „Kometa“ a „Sarajevo“ museli dojať aj tých najväčších cynikov v sále.
Pred prídavkami neodišiel Jarek z pódia, keďže by to nemalo zmysel, lebo nebolo kam odísť a tak hneď po odohraní začal s prídavkami. Na skladbou Fotbal dlho váhal, aj keď je zarytý futbalový fanúšik. Jarkov a Robertov reprezentačný tým v tejto kvalifikácii totálne pohorel.
Športovo však uznal neúspech a bolo vidno, ako nám tento historický úspech praje a ako nám fandil v našich ťažkých chvíľach.
Záverečnú skladbu si vychutnal na doposiaľ nepovšimnutom klavíri. Bol to vzácny okamžik, keďže klavír neparí k typickému Nohavicovskému inštrumentálu.
Bol to krásny poetický večer, trochu sentimentu, trochu priateľstva, trochu lásky, trochu vážnosti sveta. Všetok stres, napätie a hnev opadol a aspoň na chvíľu som pocítil kolektívnu úctu a súdržnosť.
Maestro vďaka.
autor: D.H.ml.
