Konvergencie – 15. -22.09.2013 – Design Factory, Dóm svätého Martina – Bratislava
Festival Konvergencie sa zameriava na hudobnú literatúru komornej hudby. A prináša neopočúvané diela svetových aj slovenských skladateľov. Prostredie sa na trinástom ročníku prestriedalo medzi modernou, dizajnovo zaujímavou Design Factory a Dómom svätého Martina, kde vyzneli nadpozemsky tdiela duchovnej tvorby. Na festivale sa predstavilo aj niekoľko zaujímavých zahraničných hostí (britský violista Garth Knox, či francúzska violončelistka Agnés Westerman) a uviedli diela v slovenskej či svetovej premiére.
Svjati – 15.09.2013 – Dóm Svätého Martina
Otvárací koncert festivalu bol venovaný sakrálnej hudbe v podaní švajčiarskeho ansámblu The Hilliard Ensemble. V spolupráci so slovenskými interpretmi Igorom Karškom (husle) a Jozefom Luptákom (violončelo) predstavili aj diela slovenských skladateľov a to v svetovej premiére. Od Vladimíra Godára zaznela skladba Lullaby a Dormi Jesu, ktorú skladateľ prearanžoval zo svojich starších skladieb. Obe kompozície sú uspávanky, ale v chráme zrazu nadobudli úplne iný charakter. Peter Zagar zas prispel skladbou Pater noster – mimochodom Zagar sa na festivale predstavil až v troch polohách – ako skladateľ, ako aranžér a ako interpret.
Peter Zagar – Pater noster
[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=w9wFLAnoXi0′]
Godár využil v skladbe svoj typický rukopis oscilujúci na filmovej a programovej hudby a mystiky. Zagar sa opäť prejavil ako veľmi jemný autor. Mystický charakter mala aj skladba Svjati od súčasného britského skladateľa Johna Tavenera, v ktorej švajčiarsky súbor vytiahol do popredia jeho krehkosť. V tomto diele sa prejavuje jeho neskoršie odklonenie od zvukovosti Messiaena a Stravinského a väčšia podobnosť s náboženskou tradíciou na meditatívny spôsob Arvo Pärta s diatonickou koloratúrou.
John Tavener – Svyati
[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=SHNJVFu32SU‘]
Okrem súdobej hudby zazneli aj staršie duchovné diela Williama Byrda (v ňom sa nezaprela aj jeho svetská tvorba) a Henryho Purcela, ktorých kontrast s novou hudbou vyznel veľmi zaujímavo. Vrcholom bolo pietné dielo Cadman Requiem od Gavina Bryarsa, v ktorom skladateľ pripomenul svojho zosnulého priateľa Billa Cadmana, ktorý tragicky zahynul pri teroristickom útoku na lietadlo v škótskom meste Lockerbie pred 20 rokmi.
Gavin Bryars – Cadman Requiem
[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=0jb-6u1_oQM‘]
BRATISLAVSKÁ NOC KOMORNEJ HUDBY VIII – maratón komornej hudby – 20.09.2013 – Design Factory
V rámci tohto maratónu predstavili v troch pásmach diela svetovej komornej hudby. V prvom z nich interpretovali Milan Paľa (husle) a Marián Svetlík (husle) Prokofievovu Sonátu pre dvoje huslí C dur. op. 56, v ktorej vyznel dvojdielny kontrapunkt s menšími disharmóniami a kontrastnými časťami.
Sergei Prokofiev – Sonata for 2 Violins in C Op.56
[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=svaOJs3faDY‘]
V ďalšej sonáte pre Husle a klavír JW 7/7 (ktorú skladateľ dokončil 14 rokov pred svojou smrťou) vyznel skladateľov neskorší štýl, keď vo svojich sonátach dával do popredia krátke motívy a rýchle zmeny tempa. A aj vďaka Milanovi Paľovi vyznela výrazná emocionalita založená na nervóznom husľovom tremole. Záverečné Klavírne kvarteto op. 6 od nášho národného skladateľa, Eugena Suchoňa zaznela v medzinárodnej spolupráci Milana Paľu, amerického violistu Simona Tandreeho, klaviristky Jordany Palovičovej a violončelistu Jozefa Luptáka. V zvyšných dvoch blokoch si vzácni hostia Garth Knox a Agnés Vesterman pripomenuli nedožitú storočnicu Benjamina Britenna, ale aj skvosty komornej tvorby ako Brahmsovo sláčikové kvinteto, Schumanove Klavírne kvinteto Es dur, či Šostakovičovu Sonátu pre violončelo a klavír d. mol.
Robert Schumann – Piano Quintet in E-flat Major Op 44 Allegro Brillante
[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=nqP1pxHkPxA‘]
OMMAGE à DEŽO URSINY 21. 9. 2013
Dežo Ursiny patrí ku kultovým postavičkám slovenskej hudby a navždy poznačil jej tvár. Aj vďaka nemu začali mladí ľudia počúvať zložitejšiu tvorbu. Samotný Dežo prešiel veľkým vývojom smerom od postavy nesmelého bigbiťáka až k progresívnemu rocku a nezabudnuteľnému spojeniu s osamelým bežcom Ivanom Štrpkom. Ursinyho diela sú nadčasové a preto má veľký zmysel podporovať projekt Jakuba Ursinyho, ktorí hrá otcove piesne.
Dežo Ursiny – Príbeh
[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=mDP8ModY5eA‘]
Konvergencie sa snažia do svojho programu ponúknuť nielen artificiálne objatie, ale aj ďalšie významné črepiny slovenského hudobného života. A preto prinášajú aj bigbít, ktorý je viac než len krčmovým šialenstvom. Koncept koncertu sľuboval vystúpenie niekoľkých hudobníkov, ktorí buď s Dežom priamo spolupracovali, alebo ich Dežovo dielo fatálne oslovilo. Organizátori chceli ponúknuť Ursinyho skladby v netradičných aranžmánoch. Karpatské Chrbáty boli v ten večer najrockovejšou formáciou a Braňo Jobus v sebe nezaprel spisovateľa, keď ku skladbám rozprával príbehu a osobné vyznania. Okrem vlatných vecí zahrali niekoľko prearanžovaných Ursinyho skladieb v rockovom šate. No Jobus sa nesnažil priblížiť k nezamniteľnému Dežovmu hlasu, ale vzdal mu poctu vlastným trnavským dialektom. Všetci stíchli, keď sa na javisku objavil Ursinyho protipól, večný rival, priateľ a kolega Marián Varga. Aj, keď jeho zdravotný stav je chatrný, Marián vie byť stále veľmi éterický. Je zaujímavé, že okrem skladby Zajace od Karpatských Chrbátov, bolo Vargove úvodné prelúdium Schonbergovského typu vlastne najdivokejšou jazdou celých Konvergencií. V druhej kompozícií viac menej tápal, keď zvuk zvonkory neustále opakoval a bez navrstvovania ďalších motívov sa rozhodol po čase useknúť koniec a odísť z pódia. Violončelový projekt Cellomania, ktorý spája štyroch slovenských špičkových čelistov – Jozef Podhoranský, Jozef Lupták, Eugen Prochác, Ján Slávik zaranžovali Ursinyho komorné skladby. Jednu z nich prerobil aj Peter Zagar a priznal sa, že s výberom dlho neváhal, keďže už v mladosti mal od Ursinyho najradšej skladbu Privretými očami.
Dežo Ursiny – Privretými očami
[yframe url=’http://www.youtube.com/watch?v=iS-GOcHsF2Y‘]
Viacero Ursinyho piesní by uspelo v konfrontácii s artificiálnou hudbou a možno by bolo zaujímavé keby vznikol podobný štúdiový projekt. Vrcholom večera bol koncert jeho syna Jakuba Ursinyho a Provisorium. Je až neuveriteľné ako sa Jakub vizuálne a hlavne vokálne podobá na svojho zosnulého otca.
| autor: Daniel
