8.6 C
Slovakia
piatok, 29 marca, 2024
spot_img
ÚvodReportyKrst EP Big Dancer od Funny Faces (report + rozhovor)
spot_img

Krst EP Big Dancer od Funny Faces (report + rozhovor)

Mladá a nádejná kapela Funny Faces ukončila svoje prvé veľké turné naozaj vo veľkom štýle. V rodných Piešťanoch zaznelo koncom decembra „posledné ešte“  a presvedčili o tom, že na česko-slovenskej scéne majú svoje miesto. Koncert bol zároveň dejiskom krstu druhého EP Big Dancer, podporiť ich prišla nemalá hŕstka kamošov, rovesníkov, známych, ale i nič netušiacich zvedavcov.

Úlohy predkapely sa zhostili Puzzle´n´Pyjamas. Traja chalani z Topoľčian. Repertoárom  zloženým prevažne z prerábiek známych indie songov, boli príjemnou kulisou k atmosfére postupne sa zapĺňajúcemu klubu a pod pódiom sa začali zhromažďovať prví  zástancovia gitarovej hudby.

Po príchode Funny Faces na pódium bolo jasné, kto je tu doma. S početnou podporou fanúšikov, na pódium nesmelo vypochodovala „vyštafírovaná“ štvorica mladíkov a po prvých tónoch si podmanili celý klub. Rozloženie setlistu bolo vyvážené, zahrali piesne z oboch EP i songy zatiaľ nevydané. Na klubovom piedestáli im to svedčalo, miestami som mala pocit, že som na maturitnom večierku nejakej americkej strednej,  a to vôbec nemyslím ironicky. Práve naopak.

Vzhľadom na ich vek, hudba zatiaľ nepôsobí úplne vyprofilovane.  Je to vidieť a cítiť pri mierne odlišných aranžmánoch debutového EP a ostatného Big Dancer, kde majú pesničky tvrdší zvuk, zároveň smerujú viac k elektronike a táto poloha im veľmi svedčí.  Experimentujú, skúšajú, hľadajú sa a všetko nasvedčuje tomu, že sú na skvelej ceste.  Veľkou devízou v tomto prípade je ústredný vokál Marka Manása, ktorý kapelu dokáže rozlíšiť medzi hŕstkou iných.

Pochvalného uznania sa mi uznalo aj od „krstných“ Maťa Hoťku (From Our Hands), Andreasa (Talkshow) aj Bibi (moderátorka Rádio_FM). Tí sa na pódiu objavili zhruba v strede koncertu a EP Big Dancer po spŕške šampanského slávnostne uviedli do života. S prvým spomínaným krstným si chalani strihli Pretender-a od Foo Fighters, s Andreasom predviedli „hymnu“  Rock´n ´roll Queen od The Subways.

Po poslednej pesničke z dielne Funny Faces Marko zložil gitaru a pohupujúc v kolenách, odpálil Shut Up and Let Me Go. Celkom symbolické. Chalanom držím palce a želám tvorivého ducha.

 
Pred koncertom sme sa s Markom (spev), Jánom (gitara, vokály) a Števom (basa) stretli v šatni, kde pod vplyvom silného oparu z laku na vlasy sediac na vankúšmi vystlaných drevených paletách vznikol tento krátky rozhovor.

Dnes hráte posledný koncert v rámci vášho prvého veľkého turné na Slovensku a v Čechách. Ako ho hodnotíte?

Marko: Koncertov malo byť pôvodne oveľa viac. Všetci ešte chodíme do školy, nie sme zárobkovo činní, čiže z časového ani z finančného hľadiska sme si nemohli dovoliť odohrať viac. Koncerty sa konali cez víkendy. Vynechali sme nejaké v zahraničí. V Čechách sme odohrali 2 koncerty, na zviditeľenenie to bolo celkom dobré.  Ak bude niekedy nejaké druhé turné, určite by mohlo byť rozsiahlejšie.

Ján: Turné hodnotím na jednotku,  veľmi  dobre sme sa spoznali nie len po tej muzikálnej stránke, ale aj celkovo, akí sme. Berem to v mojom živote ako nejakú etapu. Je to vec, ktorá ma napĺňa. Teraz som trochu smutný z toho, že to už končí, že o týždeň už nepojdeme hrať .

Marko: Budeme mať skúšky.

Jano: Tak ale vieš, skúška, to keď sa pozerám na teba…

Marko: Sa ti nepáčim? Keď chceš, ja ti zatlieskam.

Ako na vás reagovali v Čechách?

Marko: Pozitívne. V Uherskom Hradišti sme hrali so Sunshine, tam na nás zostalo dosť veľa ľudí, čo nás potešilo.

Ján: Na naše prekvapenie dosť dobre.

Odohrali ste nejaké koncerty aj na východe. Cítili ste nejaké rozdiely medzi publikom tam a tu?

Marko: Zdalo sa mi, že na východ bola pre ľudí naša hudba trochu nezvyčajná.  Čo sa im ani nedivím, lebo aj tu občas vravia, že niečo také nepočuli. Ale podľa mňa sa to dá prirovnávať k súčasným žánrom alebo kapelám.

Pôvodne boli avizované aj koncerty v Londýne…

Marko:  Tam sa koncerty oplatí robiť cez týždeň a my sme nemali sme veľa času, museli by sa tam ísť na pár dní alebo na celý týždeň. Ale určite  to niekedy v budúcnosti skúsime, lebo Londýn patrí k mestám, kde by sme raz chceli hrať.

Na vašej Facebook stránke ste avizovali videoblogy z turné, v akom štádiu je to momentálne?

Marko: Zatiaľ ten materiál postupne zhŕňame a chceli by sme to postrihať, len si treba na to nájsť čas, čo je v našom prípade asi najťažšie. Polka kapely teraz maturuje, takže uvidíme, možno cez vianočné sviatky to bude povoľnejšie.

Toto je váš posledný koncert roku 2011. Viete načrtnúť, čo sa bude diať ďalej?

Marko: Plánujeme v najbližšom období aspoň 2 koncerty, ale niečo rozsiahlejšie ako turné, zatiaľ určite nie.

Ján: Vidíme to tak, že v najbližšom období by sme mohli mať koncertnú pauzu a hlavne skladať a možno začiatkom leta sa zavrieť do štúdia.

Obe Epčká ste nahrávali v štúdiu Musae Polymnia, v Moravskom Lieskovom. Je možné, že sa pod túto značku podpíšete aj v budúcnosti?

Ján: Máme s ími veľmi dobré skúsenosti. Spravil nám dobrý zvuk a s veľa vecami nám pomohol. Nezasahoval do koncepcie skladby, iba poradil, kde ubrať, kde pridať,…

Aký rok mali Funny Faces?

Marko: Tento rok bol úplne najviac, hlavne kvoli Richardovi (manažér kapely – pozn. redakcie). My sme predtým nemali žiadne kontakty, on nás posunul ďalej. Hlavne, čo sa týka koncertov, to sú skúsenosti na nezaplatenie. V podstate väčšinu vecí sme spravili tento rok, čo sa týka skúšania a nahrávania, i keď zložené sú už dosť dlho.

S blížiacim sa koncom roka sa bilancujú hudobné počiny, vznikajú rôzne TOP rebríčky toho čo vzniklo. Čo najviac zaujalo vás? Či už na SK/CZ scéne alebo vonku.

Števo: Na Slovensku neviem, ale zaujali ma Red Hot Chilli Peppers s ich novým albumom, je to moja srdcovka.

Ján: Mňa veľmi prekvapil album Coldplay, odjakživa som ich mal rád a sedí mi to, čo robia.

Nejaké slovo na záver?

Ján: Že sa ľúbime navzájom. A chceli by sme sa chcela veľmi pekne poďakovať všetkým poslucháčom  a ľuďom, ktorí nás podporujú, robíme to len pre vás. Ďakujeme.

 

Viac o Funny Faces:

Facebook
Bandzone
Myspace

 

Foto: Erik Ďuriš (www. eriino.sk)
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img