Nestárnúci Iron maiden na Sonisphere 2011 alebo Rock in Prague

Nemohlo snáď byť lepšieho počasia na konanie metalového festivalu ako bolo 11. júna v Prahe. Silné slnko sa striedalo s mrakmi a sem tam spŕchlo, presne tak ako je prijemne aby ani jedno z týchto počasí neliezlo na nervy. Rovnako pozitívne bolo aj zistenie že v porovnaní s minulým ročníkom sa mierne znížili ceny v stánkoch s jedlom. Areál sa síce troška scvrkol a zahustil ale aspoň presuny nezaberali toľko času a okrem tradičných Toi-Toi búdiek boli k dispozícii aj udržiavané kamenné toalety. Zóna Golden circle sa viditeľne zmenšila a tak aj bežní diváci boli o čosi bližšie k svojim hviezdam. Organizácia tento rok zvládnutá na jednotku, ak by sme veľmi hľadali nejakú chybičku tak snáď len nedostatok smetných košov čo však aj tak je na festivaloch jedno, lebo taká je už nátura rockerov a metalistov, zahodiť tam kde dopijem.

Počas najhorúcejšej časti dňa si fanúšikovia metalu pri popíjaní piva alebo iných nápojov vychutnávali domácu kapelu DEBUSTROL, projekt bývalého basgitaristu Guns and Roses Duffa McKagana – DUFF MCKAGAN’s LOADED kde Duff netypicky okupuje mikrofón a gitaru, amerických punkrockerov MISTIFIS alebo klasikov nemeckého trash alebo až hate metalu KREATOR.

Práve počas vystúpenia KREATOR sa popíjanie piva začalo viac meniť na poctivé metalové vírenie pod pódiom. Možno ľudí vyburcoval dráždivý červený dym alebo zarezávajúce sa gitary tejto formácie ktorá od roku 1982 vo svojich textoch neúnavne rieši problémy na všetkých úrovniach od medziľudských až po politické.

Už navnadený 25 tisícový dav pozostávajúci z rôznych vekových kategórií, od detí v rozkošných vybíjaných vestách s nášivkami až po rovesníkov hviezdy večera Iron maiden, si pýtal ďalšiu dávku drsnej hudby a dostal ju.

Presne o pol štvrtej na pódium vpochodovali CAVALERA CONSPIRACY, na čele s Igorom v slušivých bielych rukaviciach a evidentne nie najlepšou náladou. Za mikrofón sa s gitarou v rukách postavil už tradične militantne oblečený Max Cavalera a smršť sa spustila. Fanúšikovia starej Sepultury, predošlej kapely tejto dvojice, presne vedia čo môžu od týchto bratov očakávať. Ich hudba je jedna najagresívnejších a presne taká aká si vyžaduje Maxov drsný vokál a Igorovu bubenícku virtuozitu. Ich pražský playlist tvorili hlavne songy z prvého albumu Inflikted, jedna ukážka z druhého a svoju ponuku okorenili dvoma Sepulturovkami. Vystúpenie aj keď malo všetko na svojom mieste, nemôžem sa ubrániť pocitu akoby neboli vo svojej koži. Ich fanúšikovia nemohli nepostrehnúť že oproti ich obvyklým koncertom púšťali tak o tretinu menej drivu. Niet sa však čo diviť, pre kapelu takého formátu rozhodne nie je príjemne svoju show skrátiť na necelých 40 minút. Avšak aj napriek tomuto faktoru sme si ich všetci riadne užili.

Krátko po pol piatej prišiel rad na americké zoskupenie MASTODON hrajúce sa so zvukom a vyťahujúce to najlepšie z viacerých podžánrov metalu a tak tvoriace nový hutný štýl. Kapela mala v dave veľmi veľa fanúšikov a nových si práve ten deň medzi Čechmi a Slovákmi získala. O poznanie melodickejšia švédska deathmetalova kapela IN FLAMES zas vrátila chute davu spať do osvedčenejších koľají metalu a rovnako posunula o kúsok vyššie stupeň gradácie. Kotol bol horúci a varilo sa v ňom veľa nadšencov ale aj vytrvalcov ktorí si telom chránili miesta v predných radoch na nadchádzajúce hviezdy večera.

Hlavne mladšia časť sa celý deň netajila svojím očakávaním numetalovej legendy KORN. Kapela si pre toto festivalové turné pripravila skrátenú verziu programu a to konkrétne skrátením svojich najväčších hitov aby sa ich do programu vošlo čo najviac. Na oživenie pridali pár coverov a metalová omladina pod pódiom šalela, metala, skákala proste robila to čo patrí ku Korn a to čo aj robí samotný Korn. Nám odchovancom na klasickom heavymetale tento štýl síce veľa nehovorí, ale nedá sa povedať ani že by vadil. Má svojich priaznivcov a ako som sa na vlastné uši a oči presvedčila jeho prevedenie má svoju kvalitu.

Po odchode Korn z dosiek sa na scénu vrhlo množstvo technikov ktorý odhaľovali a dokončovali scénu ktorá bola rozostavená, ale pohľadu divákov čiernymi plachtami skrytá celý deň. IRON MAIDEN alebo železná panna si už desaťročia okrem brilantného hudobného prevedenia potrpí aj na vizuálnej a dejovej stránke svojich show a tak tomu bolo aj tento večer. Prvá scéna zobrazovala nekonečný vesmír s množstvom svietiacich hviezd, do ktorého sa rozoznelo intro a následne titulná skladba posledného albumu Satellite 15…..The Final Frontier. Hneď po nej ďalšia nová skladba z rovnakého albumu Talisman, po ktorej nám Bruce oznámil radostnú správu a to že síce momentálne prebieha ich turné k albumu Final Frontier, ale keďže v Čechách už dlho nehrali tak pre tento exkluzívny večer namiešali kokteil najväčších hitov dochutených pár novinkami. Potom nám ešte porozprával o svojich obľúbených a neobľúbených pivách a to čo nasledovalo potom bola proste Valhalla každého metalistu a obzvlášť fanúšika Ironov. Jeden hit za druhým nás previedli desaťročiami ich tvorby. Do tých najstarších zakomponovali aj svojho maskota Eddieho, konkrétne pri The evil that man do vkráčal v novej votreleckej asi 3 metrovej podobe a samozrejme hneď si do pánov muzikantov začal dovoľovať. Druhý krát sa objavil len ako obria otáčajúca sa hlava, ktorá na nás blýskala obrovskými červenými očami a pritom si poklepkával vykúkajúcimi megaprstami do rytmu hitovky Iron maiden. Pomedzi to samozrejme nesmelo chýbať vlajkové predstavenie k skladbe Trooper alebo hymna všetkých heavymetalistov Fear of the dark. Nechýbal ani Wickerman, ani Blood Brothers, Dance of that alebo Hollow by the name. Ku všetkým skladbám bola samostatná scéna na zadnej stene pódia ktorá korešpondovala s obrázkami a témami z daných albumov. Pri strašidelnom intre The number of the beast sa okrem plachty vynoril aj sediaci minotaur, ktorý dokresľoval atmosféru zatuchnutého podzemného labyrintu ktorým nás práve prevádzali. Hráčsku dokonaloť ani nemusím spomínať to je pri tejto zostave samozrejmosť a ich vek na kvalite ich výkonu nič nemení. Pre Bruca Dickinsona, bassgitaristu Steva Harrisa, gitaristov Janicka Gersa, Dave Murraya a Adriana Smitha ako aj pre bubeníka Nicka McBraina sa akoby zastavil čas, svoje nástroje žhavia a vytvárajú svoj neopakovateľný zvuk. Zvuk ktorý nemá žiadna iná kapela, zvuk troch gitár troch kvalitných gitaristov, bláznivo rýchle bicie a rázna basa doprevádzajúc malú jadrovú elektráreň zvanú Bruce. Medzi fanúšikmi drsní páni v rokoch, vo fanúšikovských tričkách a riflových vestách, ktoré sú krásnou spomienkou na vrcholové obdobie heavymetalu, len ťažko skrývajú alebo úplne odhaľujú dojatie a ja s nimi. Kvalita proste nadchne aj po rokoch rovnako silne a každá metalová duša musí byť v takých momentoch zaplavená zmesou eufórie, adrenalínu, nostalgie a pocitu blaha. Pri poslednej skladbe Running free je každému jasné že na tento večer len tak nezabudne. Je to rovnaký pocit s akým odchádzali v roku 2001 fanúšikovia Iron maiden zo svetoznámeho koncertu Rock in Rio. Ešte jeden pokrik Scream for me Sonisphere, potom úryvok z veselej piesne Always Look on the Bright Side of Life z Monthy Pythona na čiastočné prebratie a už len dlhá cesta domov ….. cesta ktorá stála za to. Ďakujeme