Festival, ktorý nás vie vždy rozpáliť a naladiť na správnu strunu. Je festival, ktorý sa počas svojho pôsobenia na bratislavskej scéne snaží reflektovať hudbu budúcnosti. Novinky, ktoré nám predkladá sa neraz osvedčia v hudobnom priemysle a dá sa povedať, že ten kto si zahrá na Wilsonicu, toho si všimne nie jeden fanúšik dobrej hudby. Tak to bolo aj tento rok. Festival Wilsonic ukázal, že patrí medzi najlepšie slovenské, ba aj európskej (júnové) festivaly. Presvedčiť ste sa o tom mohli v dňoch 11-12-13 jún na novom priestranstve Summer Club Incheba v Bratislave.
Začínali sme štvrtkovým rozohriatím v podobe Wilsonic Showcase. Zaujímavou paralelou je, že aj v čase krízy, kedy aj Wilsonic musel bojovať o sponzorov sa organizátori rozhodli pre novinku a to tretí deň festivalu. Wilsonic Showcase je akýsi nultý ročník projektu, ktorý sa zameriava na mladé kapely. Tentoraz dostali priestor kapely a interpreti z krajiny Maďarsko Uno Y Medio, Zagar, Realistic Crew, dopĺňali ich aj slovenské Nové Mapy, Uniques a Lavagance. Prekvapením štvrtkového večera neboli ani tak kapely a hudba, ale čoraz väčší počet návštevníkov festivalu. Skutočne málokedy príde na warm up párty toľko ľudí. O to viac si kapely vychutnávali svoje koncerty. Veľmi dobre zahrali Lavagance, ktorí v tých dňoch hostili aj výnimočného producenta Eddieho Stevensa.
Brány festivalu sa oficiálne otvorili v piatok o 16hodine na Wilsonic. Live stagei s domácimi Noicecut, po nich nastúpili Dva. České duo, na ktoré sa mnohí tešili, pretože spája netradičné zvuky s folkom. Po minuloročných Midi Lidi to bola opäť zaujímavá no iná ochutnávka českej súčasnej hudby. Škoda, že len počasie skúšalo našu trpezlivosť. Ako posledná kapela na W.Live vystúpili Junior Boys, ktorí akoby speváka zamenili za Davea Gahana, ale výsledok bol viac než dobrý. Keď sa začalo hrať na ostatných stageoch W.Arena, W.Club, W.Park každ návštevník si išiel svojou cestou. Mnohí neodolali maskotom festivalu a to Nôze, ktorí privítali na pódiu aj Dani Siciliano. Francúzski mágovia veselého elektro-popu nás nesklamali. Akurát, že sme sa všetci spoločne nebozkávali a chlapci sa nevyzliekli. Veľkým lákadlom na festival bol Joker, ktorého sme podvedome plánovali porovnať o deň neskôr s Ruskom. Rusko na Wilsonic nedorazil a tak absolútna jednotka festivalového dubstepu sa stal Joker. Otázka však ostáva, či bol lepší ako minuloročný Skream?! Ten kto ich pozná, odpovie si sám…
Premostenie do ďalšieho dňa bolo pre niekoho tanečné, pre niekoho už len chillovanie pri začínajúcich kapelách opäť o 16hodine. Plážové prostredie nám vtedy poskytlo výborný komfort a pohodu pri počúvaní napríklad For A Minor Reflection. Tí nás zaviali od Dunaja až k ďalekému Islandu a k jeho chladnému vánku a neraz vybuchujúcim gejzírom. Keď ste sa poobzerali dookola, tak vás zaliala atmosféra filmu Heima od Sigur Rós. Chlapcom sa nič nedá vyčítať, jednoducho z Islandu vychádza presne to, čo hrali a ukázali na pódiu. Najočakávanejšou formáciou bol Jazzanova live feat. Paul Randolph. Krátke rozohratie a potom „nášup“ v podobe funku, dychových nástrojov a krásnej Clare Hill. To však bolo len zahrievacím kolom pred Daj Rayom a Henrikom Schwarzom, kde sa nazbieral dav tanečníkov. Za ními nasledoval projekt Moderat, ktorý aj vďaka svojej projekcii udržali ľudí v pohybe. Ďalej sme už hľadali spomínaného Ruska, ale toho za gramcami zastúpil okrem line-upových Djov napríklad aj organizátor Dj Junior.
Ako to už býva, na festivaloch je ťažké vidieť a počuť každého, no je ľahké odhadnúť a zažiť tú správnu festivalovú a v tomto prípade aj hudobnú atmosféru. Wilsonic opäť potvrdil svoje nezastupiteľné miesto v rade festivalov.
autor: Marika Mazáková
