8.6 C
Slovakia
piatok, 29 marca, 2024
spot_img

Bratia Teofilovićovci: Máme rovnaké nápady, no pristupujeme k nim s rôznym temperamentom

spot_img

Ratko i Radisa Teofilovic

Ratko a Radiša sú bratia – dvojičky, ktoré sa narodili v srbskom meste Čačak. Od roku 1983 pôsobia na world music scéne, do ktorej vniesli interpretáciu tradičných piesní v nových aranžmánoch a úchvatnom dvojhlase. Oceňovaní doma aj v zahraničí – Bratia Teofilovićovci.

SWITCH to SLOVAK VERSION

 

Musicpress:
Vi ste iz Čačka, iz regiona koji je poznat po popularnim pesmama, koje se još nazivaju i šumadijski rokenrol. Da li možete da nam nešto kažete o muzičkih tradicijama koje potiču iz vašeg grada?
Ratko i Radisa Teofilovic:

Mi se iskreno nismo bavili muzičkim tradicijama našeg grada, ali u različitim muzičkim žanrovima ima mnogo zapaženih izvođača. Ono što je nama bilo najznačajnije je sigurno izuzetan hor Stevan Mokranjacu kome smo pevali osmadesetih godina prošlog veka, kao i vrhinski gitarista i vođa popularne rok grupe SMAK Radomir Mihailović Točak koji su stvarali u periodu 1970-1980. Tu su i sami počeci korišćenja autentičnog folklora u novim obradama, dosta instrumentalne muzike koja je nama bila dosta zanimljiva.

 
Musicpress:
Počinjali ste karijeru u horu, gde ste stekli osnovne tehnike pevanja. Da li se u Srbiji pevači obučavaju putem horskog pevanja?
Ratko i Radisa Teofilovic:

Mislim da je to najbolja škola za pevanje, najbolja osnova za početak, mada to nije praksa u Srbiji da horski pevači postaju solisti.

 
Musicpress:
Kad ste odlučili da započnete karijeru solo interpretatora narodnih pesama važan je bio repertoar. Gde ste pronalazili pesme koje su danas deo vašeg osnovnog repertoara?
Ratko i Radisa Teofilovic:

Mnoge pesme smo pronalazili u etnomuzikološkim zapisima, a veći deo smo slušali emisije nacionalnog radija snimali na kasete preslušavali, a kasnije našim obradama im davali neki novi oblik.

 
Musicpress:
S obzirom na to da u Srbiji živi više nacionalnosti da li je pristup  muzičkim izvorima ujedinjen ili razdvojen? Postoji li neki poseban arhiv ili međunarodna saradnja?
Ratko i Radisa Teofilovic:

Znam samo za arhiv Radio Beograda i fonoteku, koja čuva veliku muzičku riznicu kao i Radio Novi Sad koji je još značajniji na polju čuvanja muzičkih kultura različitih nacionalnosti.

 
Musicpress:
Debi album Čuvari sna snimili ste u toku komplikovanog perioda Jugoslavije kad su rasle nacionalističke tendencije. Bilo je za vas važno da tražite svoje korene?
Ratko i Radisa Teofilovic:

Nas dvojica smo tragali za lepotom i ona nas je odvela do stare muzike. Čovek koji je svestan svog identiteta nema potrebe da previše traga po prošlost. Možda je to bio momenat kada smo baš u tom užasu , gde je mržnja bila jako izražena, u muzici našli skrovište i mesto koje bi nas sačuvalo od svakodnevnice koja nije bila nimalo prijatna.

 
Musicpress:
Tradicionalna muzika je arheologija sećanja – o čemu govore pesme koje pevate?
Ratko i Radisa Teofilovic:

To su uglavnom ljubavne pesme, sa različtim motivima, svadbene, veridbene, žal za prolaznosti života, ljubav prema prirodi, čežnja za voljenim koji je daleko i koji neće doći. Arheologija sećanja može da bude sećanje na nešto što je nekada bilo a duboko je je kroz generacije utisnuto u svakom od nas.

 
Musicpress:
Kakvu tradiciju ima negovanje vokalne muzike u Srbiji – ne samo u smislu pričanja priče ali i negovanja tehnike vokalnog pevanja?
Ratko i Radisa Teofilovic:

Negovanje vokalne muzike ima dugu tradiciju, pevačke grupe i pojedinci na selu su čuvali pesmu od zaborava. Danas u muzičkim školama postoje odseci za narodno pevanje, kao i u okviru folklornih ansambala.

 
Musicpress:
U Slovačkoj je postojao folkorni talas, kad su mladi interpretatori povećali popularnost folklora preko različitih modernih žanrova muzike. Događa li se nešto slično i u Srbiji?
Ratko i Radisa Teofilovic:

Da, dosta žanrovski različiti muzičari koriste folklorne motive, ali vremenom se smanjio taj talas i kod nas.

 
Musicpress:
Kako primaju mladi slušaoci folklor – preko modernog aranžmana ili je u Srbiji očuvana jaka tradicija tako da nemaju problem primiti ga i u izvornom obliku?
Ratko i Radisa Teofilovic:

Na ovo pitanje teško možemo odogovoriti jer se ne bavimo tim istraživanjem. Mogu da komentarišem ono što mi vidimo na našim koncertima, a to je da ukoliko ste istinski posvećeni i sa vrsnim kvalitetom, publika to uvek prepozna bez obzira na generacije. Slušaoci moraju da vam veruju.

 
Musicpress:
Kako vam ide širenje srpske muzike u svetu? Jedan od vaših albuma ste snimili u Los Anđelesu. Možete li da nam nešto kažete o tome? Zašto ste se odlučili za USA?
Ratko i Radisa Teofilovic:

Mi smo album VIDARICA snimali sa gitaristom Mirolsavom Tadićem koji živi u Los Angeles-u i njegova ideja je bila da se to dobro produkcijski snimi, jer do tada naši glasovi nisu snimljeni onako kao bi mi želeli, odnosno onako kako to zvuči u živo. Taj Cd je obuhvatio obrade starih pesama iz Makedonije ,Srbije, Dalmacije i Bosne znači ceo region i sa njom smo pokušali da napravimo jedan novi iskorak i neki novi zvuk. Čak je ne bih svrstao u žanrovsku etiketu etna ili folklora , jer je folklor samo polazna tačka za stvaranje. Mi kao a cappella duo svuda sjanjo prolazimo u svetu i iskustva su neverovatna. Ne postoji jezička barijera, svaki slušalac prepoznaje poruke kroz melodiju, stihove i ritam.

 
Musicpress:
Vi i vaš brat interpretirate dvojglasnu harmoniju koja ima prelepo sazvučije boje glasa. Šta vas spaja, a šta razlikuje?
Ratko i Radisa Teofilovic:

Spaja nas to što imamo istu muzičku ideju oko koje smo u konstantnom saglasju, a razlikuje različit temperament i karakter ličnosti.

 

 

 

Musicpress:
Pochádzate z mesta Čačak, z regiónu, ktorý je známym pre populárne piesne, ktoré sú aj nazývané Šumadian Rock ‘n’ Roll. Môžete nám niečo porozprávať o hudobných tradíciách, ktoré pochádzajú z vášho rodného mesta?
Ratko i Radisa Teofilovic:

Úprimne povedané, nezaoberali sme sa hudobnými tradíciami nášho mesta, ale v rôznych hudobných žánroch je mnoho pozoruhodných interpretov. Čo bolo pre nás najdôležitejšie je určite vynikajúci spevácky zbor Stevana Mokranjaca, v ktorom sme spievali v 80-tych rokoch 20.storočia, ako aj špičkový gitarista a vodca populárnej rockovej skupiny SMAK Radomir Mihailović Točak, ktorý vytvoril v rokoch 1970-1980. To sú aj samotné začiatky používania autentického folklóru v nových skladbách, veľa inštrumentálnej hudby, ktorá bola pre nás veľmi zaujímavá.

 
Musicpress:
Vaša kariéra začínala v zbore, kde ste dostali základy vokálnej techniky. Ide v Srbsku výchova spevákov predovšetkým cez zborové umenie?
Ratko i Radisa Teofilovic:

Myslím si, že je to najlepšia spevácka škola, najlepší podklad na začiatok, hoci to v Srbsku nie je praxou, aby sa chórový speváci stali sólistami.

 
Musicpress:
Keď ste sa rozhodli vydať na sólovú dráhu interpretov ľudových piesní, dôležitým sa ukazoval repertoár. Kde ste zháňali piesne, ktoré sú dnes vo vašom kmeňovom repertoári?
Ratko i Radisa Teofilovic:

Veľa piesní sme našli v etnomuzikologických záznamoch a zväčša sme počúvali vysielanie národného rozhlasu, ktoré sme nahrávali na kazety, znova počúvali a neskôr sme im poskytli nejakú novú formu s našim spracovaním.

 
Musicpress:
Tým, že v Srbsku spolunažíva viacero národností, je jednotný, alebo roztrieštený prístup k hudobným prameňom? Existuje nejaký jednotný archív alebo medzinárodná spolupráca?
Ratko i Radisa Teofilovic:

Viem iba o archíve Rádiu Belehrad a fonotéku, v ktorých je zachovaný skvelý hudobný poklad, ako aj rádio Novi Sad, ktoré je ešte výraznejšie v oblasti udržiavania hudobnej kultúry rôznych národností.

 
Musicpress:
Debutový album Čuvari sna, ste nahrávali počas zložitého obdobia Juhoslávie, kedy narastali nacionalistické tendencie. Bolo pre vás dôležité hľadať svoje korene?
Ratko i Radisa Teofilovic:

Obaja sme hľadali krásu, a tá nás doviedla k staršej hudbe. Človek, ktorý si je vedomý svojej identity, nemusí v minulosti veľa skúmať. Možno to bol práve ten okamih, keď sme prežívali túto hrôzu, keď nenávisť bola veľmi výrazná – v hudbe sme našli úkryt a miesto, ktoré by nás skrylo od každodenného života, ktorý nebol vôbec príjemný.

 
Musicpress:
Tradičná hudba je archeológia pamäti – o čom vypovedajú piesne, ktoré spievate?
Ratko i Radisa Teofilovic:

Jedná sa hlavne o milostné piesne s rôznymi motívmi; svadobné; zásnubné; smútok za tým, ako uteká život; láska k prírode; túžba po milovanom, ktorý je ďaleko a nepríde. Archeológia pamäti môže byť spomienkou na niečo, čo kedysi bolo a je v každom z nás hlboko zakorenené po celé generácie.

 
Musicpress:
Akú tradíciu má pestovanie vokálnej hudby v Srbsku – nielen v zmysle rozprávania príbehov, ale aj pestovanie techniky vokálneho spevu?
Ratko i Radisa Teofilovic:

Pestovanie vokálnej hudby má dlhú tradíciu, na dedinách spevácke skupiny a jednotlivci udržiavali pieseň od nepamäti. Dnes sú v hudobných školách sekcie ľudového spevu, ako aj folklórne súbory.

 
Musicpress:
Na Slovensku prebehla folklórna vlna, keď mladí interpreti spopularizovali folklór cez rôzne moderné žánre. Prebieha niečo podobné aj v Srbsku?
Ratko i Radisa Teofilovic:

Áno, veľa žánrovo rozdielnych hudobníkov používa folklórne motívy, ale časom sa táto vlna u nás taktiež znížila.

 
Musicpress:
Ako prijímajú mladí poslucháči folklór – cez moderné aranžmány, alebo je v Srbsku tak silno zakonzervovaná tradícia, že nemajú problém prijať aj pôvodné aranžmány?
Ratko i Radisa Teofilovic:

Na túto otázku sa ťažko odpovedá, pretože nás táto vec nezaujíma. Môžem sa vyjadriť len k tomu, čo vidíme na našich koncertoch, že ak sa skutočne snažíte o čo najvyššiu kvalitu, publikum to vždy uzná bez ohľadu na generáciu. Poslucháči musia veriť vám.

 
Musicpress:
Ako sa vám darí šíriť srbskú hudbu vo svete? Jeden zo svojich albumov ste dokonca nahrávali v Los Angeles, môžete nám niečo o tom povedať? Prečo ste sa rozhodli pre USA?
Ratko i Radisa Teofilovic:

Album VIDARIKA sme nahrali s gitaristom Miroslavom Tadičom, ktorý žije v Los Angeles, a jeho nápad bol, aby vznikla dobrá produkčná nahrávka, pretože dovtedy neboli naše hlasy ešte nahraté tak, ako by sme to chceli resp. tak, ako to znie naživo. To CD zahŕňalo spracovanie starých piesní z Macedónska, Srbska, Dalmácie a Bosny, t.j. celého regiónu, a s ním sme sa pokúšali urobiť nový krok vpred a nový zvuk. Nemal by som to ani uviesť do žánrového štítku etno alebo folklóru, pretože folklór je len východiskom pre tvorbu. My ako duo a cappella úspešne prechádzame celým svetom a naše skúsenosti sú neuveriteľné. Neexistuje žiadna jazyková bariéra, každý poslucháč rozpozná odkaz cez melódiu, verše a rytmus.

 
Musicpress:
So svojím bratom interpretujete dvojhlasné harmónie, ktoré majú nádherný súzvuk a vytvárajú krásnu farbu. Čo vás spája a čo odlišuje?
Ratko i Radisa Teofilovic:

Spája nás to, že máme rovnaký hudobný nápad, na ktorom sa zhodujeme, a rozlišuje nás rôzny temperament a charakter osobnosti.

 

Mohlo by ťa zaujímať

Peter Ďurinďák z Voľne Pohodení – Cítil som, že nové pesničky sa budú odlišovať, mám predstavu, že každý album by mal byť v niečom iný

Skupina Voľne Pohodení vydala svoj druhý album pod názvom 22:00. Konceptuálna nahrávka sa zaoberá nielen tematikou času a po hudobnej stránke prináša príklon k väčšej melodickosti....

Alexandra Tkáčová – V hudbe rada pracujem v rámci limitov, posúva to vašu kreativitu

Alexandra Tkáčová je mladá talentovaná speváčka pochádzajúca z Prešova. Svoju tvorbu vydáva pod menom Alexandra. Aktuálne študuje na vysokej škole prekladateľstvo a popri štúdiu učí spev...

Dramaturg Miroslav Dacho o inscenácii Filip – Zachytiť rozptyl, kvalitu i kvantitu Filipovho umeleckého života bolo pre nás určujúce

Inscenácia Filip pojednáva o živote renesančného umelca – hudobníka, skladateľa, zabávača, herca, dramaturga – Jara Filipa. S dramaturgom Miroslavom Dachom sme sa rozprávali o naštudovaní Filipovho diela,...

Elena Dadajová – Moja budúcnosť je spojená s hudbou a divadlom

Mladá sopranistka z Kysuckého Nového Mesta, Elena Dadajová sa rozhodla svoje nadanie ďalej rozvíjať na Anton Bruckner Privatuniversität v rakúskom Linzi. Po štúdiu na Akadémii umení...