Katka Koščová je, zdá sa, voči manieram šoubiznisu imúnna. Prvá slovenská Superstar pôsobí aj po nie úplne príjemných zážitkoch s bulvárnou tlačou prirodzene a „normálne“. Žije v Prešove, nahrala svoj druhý album a pred pár mesiacmi skončila štúdium na univerzite. Superstar bola pre ňu dôležitou skúsenosťou, no teraz vie, že si už veci musí vybojovať sama.
Od prvého kola súťaže Slovensko hľadá Superstar uplynuli dva roky. Pre vás sú to dva roky v hudobnom šoubiznise. Aké to boli roky?
Ja ten šoubiznis až tak nevnímam. Som doma v Prešove, hráme s kapelou a robíme si svoje veci. Na také tie smotánkovské párty príliš nechodím.
Ale od začiatku to tak nebolo…
Je pravda, že prvý rok bol ubehaný a bolo toho hrozne veľa, ale to bolo súčasťou tej televíznej šou. Vyplýval z toho obrovský záujem médií o naše osoby, ktorý však neskôr poklesol.
Kedy asi?
Asi tak po roku. Začal sa druhý ročník Superstar, vrátila som sa do Prešova. Ja nie som typ človeka, ktorý je nejako zvlášť zaujímavý pre bulvár, takže ten pokles bol dosť prirodzený. Pamätám sa, ako nám PR manažéri v televízii hovorili, aby sme niečo urobili, aby sme si niečo vymysleli a zaujali tak bulvár, lebo ináč sa to negatívne odrazí na výsledkoch. Mne to však vždy prišlo veľmi čudné, niekomu volať a dávať sa mu do pozornosti. Preto stále nechápem, že som to vyhrala…
To bolo skutočne zvláštne. Ako si to vy vykladáte?
Myslím, že to bolo preto, lebo som získala hlasy tých, ktorí vypadli. Keď vypadol Miro Jaroš, Samo Tomeček alebo Tomáš Bezdeda, mnohí z ich fanúšikov posielali potom hlasy mne.
Superstar určite zmenila váš život. V čom najviac?
Celý ten prvý rok bol strašne rýchly a ja som nemala čas vnímať veci, ktoré sa diali okolo mňa. Novinári sa ma napríklad často pýtali na najkrajší zážitok zo Superstar, ale ja som si väčšinou na nič nedokázala spomenúť. Bolo to celé veľmi príjemné, ale strašne rýchle. Potom som si začala uvedomovať, že to nie je dobre a že život okolo seba treba reflektovať.
Museli ste sa v tomto období brániť pred novinármi?
Ja som s novinármi nikdy nemala problém. Zažila som však aj nepríjemnejšie veci. Raz som v televízii povedala, že novinári z jedného bulvárneho média klamú, a tí odvtedy o mne nenapísali nič dobré a dostala som sa na „čiernu listinu“. V podstate to trvá dodnes.
Do Superstar ste vstúpili pesničkou Summertime, zaspievanou na gauči. Potom ste súťaž vyhrali a stali ste sa vyhľadávanou popovou speváčkou. Nemali ste chuť robiť viac jazzu?
Spievala som s Milom Suchomelom a Ľubošom Šrámkom, dokonca som vystúpila ako hosť na koncerte Petra Lipu. Chcela by som sa tomu venovať viac, len akosi nikdy nebolo dosť času. Dúfam, že teraz po zime ho bude viac.
Očakával som, že váš druhý album bude jazzovejší, no je tam len jedna jazzovo zaranžovaná vec. To bolo rozhodnutie vydavateľa, že to má byť viac popové?
Nie. My sme si robili svoje veci a vydavateľ to počul, až keď bol album hotový. S jazzom to nie je také jednoduché, že si človek povie, že bude robiť jazz a robí ho. Do toho treba vyrásť. Nestačí na to jeden rok. Musí počúvať veľa hudby a veľa hrať. Na jazzový album som si netrúfala.
Ste s ním spokojná?
Všetci hovoria, aký je druhý album dôležitý, a tak som tam dala veci, ktoré rada robím – páči sa mi elektronika, „navarovské“ latino, jazzovejšie veci, gitarový pop. Myslím, že to je o dosť pestrejšie než prvý album. Áno, som s ním spokojná.
Aká hudba je vám najbližšia?
Veľmi rada mám Dana Bártu. Poznala som ho ešte ako rockového speváka, páčilo sa mi, ako robil funky a veľmi sa mi páči jeho projekt Illustratosphere. Mám rada jazz, kde sa spieva a kde je veľa klavíra – napríklad Ninu Simone, Dianu Krall alebo Norah Jones. Ale aby bolo jasné – ja som na takejto hudbe nevyrastala. My sme boli skauti a spievali sme Rosu na kolejích a pesničky Brontosaurov. (Smiech.)
Pamätáte sa na svoj prvý jazzový koncert?
Myslím, že to boli Jazzové dni v Prešove. Prišla som tam kvôli Danovi Bártovi a potom som tam zostala. Bolo to výborné.
Jana Kirschner povedala, že keď bude veľká, chcela by byť jazzovou speváčkou Aj vy?
Asi áno. Keď vyrastiem.
Do akej miery vám riadi život váš manažment?
Moja manažérka je zároveň moja priateľka, takže vždy sa na veciach dohodneme. Keď niečo má, zavolá mi a ak mi to vyhovuje, tak do toho ideme. Možno by na mňa mohla byť niekedy aj tvrdšia. (Smiech.)
Koľko mávate v súčasnosti koncertov?
Ako kedy. Posledné dva mesiace boli veľmi náročné. Mala som veľa vystúpení a zároveň bolo strašne veľa rozhovorov, čiže som mala úplne nabitý program. V decembri som spievala na viacerých benefíciách a nejakých 7 – 8 vystúpení. Trochu je problém v tom, že sú to väčšinou firemné vystúpenia, no ja by som radšej hrala pre ľudí. V budúcnosti by som chcela chodiť aj do menších miest a hrávať v kluboch, aby sa mi vyprofilovalo publikum. Viete, ľudia stále očakávajú, že budem spievať Najkrajšiu esemesku. Superstar bol výborný odrazový mostík. Vyskočili sme, dopadli na zem a teraz musím ísť pomaličky od začiatku. Možno som veľa ľudí sklamala – očakávali, že Superstar bude niečo veľké a monumentálne, ale ja mám radšej menšie, komornejšie veci.
Nemáte obavu, že vás titul Superstar bude stále tlačiť smerom k tomu najkomerčnejšiemu strednému prúdu, ktorý však nechcete robiť?
Neviem… Je to ťažké… Možno je fakt lepšie tú súťaž nevyhrať, lebo potom si so sebou stále nesiete ten „cejch“. Myslím si, že keď si človek nájde svoje publikum, keď každým albumom a každým koncertom rastie, tak potom je už jedno, či ste niečo vyhrali alebo nevyhrali.
Dnes, keď už viete, aké to je, išli by ste znovu do toho a pri hlásili by ste sa do Superstar?
Asi áno. Keby nebolo Superstar, sedela by som doma, občas by sme si niekde zahrali s kapelou a neurobila by som nič. Čakala by som, čo príde a čo sa stane. Ja som hrozne nepriebojná a táto súťaž to vlastne vybojovala za mňa. Teraz viem, že ak naozaj chcem robiť hudbu, musím ju robiť tak, aby to bolo pravdivé a viem, že už musím bojovať sama za seba. S láskou, ale sama za seba.
KATKA KOŠČOVÁ
Víťazka prvého ročníka súťaže Slovensko hľadá Superstar pochádza z Prešova. Pred vstupom do hudobného šoubiznisu spievala v gospelových skupinách, ako víťazka Superstar vydala dva albumy. Spolupracuje s prešovskými hudobníkmi aj s bratislavskými jazzmenmi (Suchomel, Šrámek). Okrem hudby má rada napríklad stolové hry.
Rozhovor Juraja Kusnierika s Katkou Koščovou
Aby to bolo pravdivé
autor: JURAJ KUŠNIERIK
