V roku 2001 sa stretli opäť v pôvodnej zostave. Po vyše dvoch rokoch prípravy vydali album Astronaut a vyrazili na turné. 15. októbra vystúpia v Bratislave, v Incheba Expo Aréne. Nielen o turné, ale aj o pripravovanom novom albume a ďalších veciach sme sa zhovárali so spevákom skupiny Duran Duran Simonom Le Bonom.
Vaše jesenné miniturné štartuje v Bratislave. Máte pripravené niečo špeciálne pre našich fanúšikov?
Vždy máme pripravené niečo špeciálne. Máme nové verzie starších piesní, ale nerád by som prezrádzal viac. Je dosť materiálu, z ktorého sa dá vyberať.
Práve ste uprostred nahrávania nového albumu. Ako sa vám darí? Môžete nám prezradiť nejaké novinky priamo z kuchyne?
(Smiech.) Varenie prebieha skvele. Pokrievky už nadskakujú, postupne pridávame ingrediencie, stačí si len nabrať a ochutnať. Už sa nevieme dočkať.
Budete mať nejakých špeciálnych hostí?
Riešime spoluprácu s Justinom Timberlakom a so známym producentom Timbalandom. Pred pár týždňami sme sa s nimi stretli v New Yorku, bolo to pre nás veľmi zaujímavé.
Môžete nám už prezradiť názov vášho chystaného albumu?
Máme zopár pracovných verzií, ale prezrádzať zatiaľ nebudem.
Myslíte pri skladaní nových piesní na to, aby v nich zostalo čosi zo starého zvuku Duran Duran?
Vôbec nie, nesnažíme sa obzerať príliš dozadu, aj keď je to pri takej dlhej kariére ťažké.
Kto je momentálne v kapele najtvorivejší?
Ťažko povedať, piesne skladáme všetci. Niekedy začíname od bicích, inokedy vymyslíme najprv text.
Ako dnes skladáte piesne? Líši sa to od minulosti?
V podstate je to rovnaké, i keď teraz máme viac skúseností. Takisto technika pokročila, je viac hudobných štýlov, ktorými sa dá inšpirovať.
Vaše videoklipy patria medzi najoriginálnejšie. Majú stále pre vás veľký význam? Myslíte si, že klip sám osebe má budúcnosť?
Videoklipy už nie sú pre nás také dôležité ako kedysi. Dôležité sú pre nahrávacie spoločnosti, je to obchodný a reklamný artikel. Poväčšine už nemáme nad nimi kontrolu, nápady na ne nevychádzajú z nás, sú to v podstate myšlienky niekoho iného. Nie je to už pre nás taká zábava, ako skladať samotnú hudbu. Myslím si, že videoklipy vo všeobecnosti stratili cveng. Ľudia už nepozerajú celý deň videokanály tak ako predtým. Skôr ich berú ako background.
Keď na konci 80. rokov Andy s Rogerom opustili kapelu, verili ste, že sa raz opäť stretnete v pôvodnom zložení?
Áno, veril som tomu.
Koho to bol nápad dať znova dokopy starú zostavu?
Bol to môj nápad, ja prvý som zodvihol telefón. Aj keď sa dá povedať, že to bolo spoločné želanie.
Na scéne ste vyše 25 rokov, to je úžasné, cítite sa tak trochu ako popoví Rolling Stones?
(Pauza.) Nemyslím si, že sme popová kapela. To skôr Rolling Stones začínali ako popová kapela. Ale samozrejme by sme boli veľmi radi, keby sme vydržali tak dlho ako oni.
Akým prívlastkom by ste teda označili svoju hudbu?
Nemám rád prívlastky. My sme Duran Duran.
Kde čerpáte energiu a inšpiráciu?
Milujeme hudbu, živé hranie a takisto práca v štúdiu nás stále baví.
Na ktorú svoju pieseň ste najviac hrdí?
Pravdepodobne Ordinary World.
Prečo práve táto?
Pretože má čo ľuďom povedať, je úprimná, pravdivá.
Ako s odstupom času vnímate projekty Arcadia a The Power Station?
Onoho času boli pre nás zaujímavé, mali zmysel, stojíme si za nimi.
Predstavte si, že sa zajtra zobudíte a máte 18 rokov. Akú hudbu by ste hrali?
Zaujímavá otázka. Pravdepodobne by som hral v kapele, ako sú The Killers alebo Bassement Jaxx.
Spolu s Coldplay, Gwen Stefani a ďalšími umelcami ste podpísali petíciu Amnesty International za prepustenie Helen Berhane, 30-ročnej katolíckej gospelovej speváčky, ktorá je väznená v Eritrei pre svoje vierovyznanie. Prečo?
Nikto nikde by nemal byť väznený za svoje vierovyznanie. Ja síce nie som veriaci, ale verím v slobodu myslenia a v slobodu slova. Som takisto proti stíhaniu pre politické názory. Je to naozaj hlúpe.
Mimochodom, Amnesty International sa zasadzovala aj za naše práva, keď u nás vládol totalitný režim.
Áno, som veľmi rád, že už aj vy žijete niekoľko rokov v slobodnej krajine.
Pamätáte si na svoj pražský koncert z konca osemdesiatych rokov?
Áno, pamätám si ho veľmi dobre. Vtedy skoro spadlo pódium. Čudné tiež bolo, že pred pódiom boli samí chlapci. Dievčatá boli až vyššie na tribúne. Bolo to asi pre ne nebezpečné stáť dole. Z ničoho nič sa začal tlak a pódium sa začalo pod nami posúvať, bol to uragán. Fantastická atmosféra.
Uvažovali ste niekedy nad nahraním sólového albumu?
Uvažoval som nad tým, ale napokon som sa rozhodol že by to nebol dobrý nápad. Dávam prednosť našej kapele.
DURAN DURAN
Vznikli začiatkom 80. rokov na birminghamskej
scéne, kde sa po počiatočnom hľadaní ustálili v zložení Roger Taylor
(bicie), Andy Taylor (gitara), John Taylor (basa), Nick Rhodes (klávesy)
a Simon Le Bon (spev). Boli jednou z najväčších kapiel štýlu zvaného new
romantic, ktorý nasledoval po ére punku. Natočili množstvo albumov, medzi
tie najlepšie patria Duran Duran, Rio, Seven and the Ragged Tiger, Arena, Notorious,
Wedding Album a zatiaľ posledný album Astronaut. Po neuveriteľnom úspechu v osemdesiatych
rokoch, keď sa stali priekopníkmi videoklipov a búrali hitparády piesňami ako
Girls On Film, Rio, The Reflex či The Wild Boys, prišiel pád. Kapela sa na krátku dobu rozdelila
na dva projekty: Arcadia a The Power Station. Po čase síce pokračovali pod názvom
Duran Duran (bez Andyho a Rogera), ale kapela už mala ďaleko od svojej starej
kvality. Z tohto priemeru vybočuje snáď iba Wedding Album. Na konci roku 2001 ohlasujú
návrat starej zostavy a v roku 2004 vydávajú album Astronaut, s ktorým opäť žnú
obrovský úspech v hitparádach i na koncertoch. Okrem iného získali cenu MTV za celoživotné
dielo. Celkovo predali vyše 70 miliónov platní.
My sme Duran Duran
autor: MARTIN HODÁL, JURAJ KUŠNIERIK
Duran Duran 2005
