hex Tomáša Dohňanského veľa ľudí nepozná, zato Yxa skoro každý. 17 rokov je basgitaristom a jedným zo 4 frontmanov skupiny Hex. Viac než 6 rokov organizuje festival Žákovic Open. Od minulého roka je „Prezidentom Rady cien SNS IFPI“.
Tento víkend bude šiesty ročník festivalu Žákovic Open. Ako sa to začalo?
Naša rodina má v Trenčianskych Bohuslaviciach chalúpku, do ktorej sme od malička chodievali. Spoznali sme tam Mariána Žákovica, ktorý mal veľmi príjemnú Krčmu pod orechom. S Hexom sme chodili na chalupu na sústredenia – zavrieť sa a robiť nové pesničky. No a Marián hovoril, že „keď ste už tu so všetkými nástrojmi, príďte v piatok do krčmy zahrať“. V piatok prišlo 300 ľudí a bola z toho príjemná veselica. O dva roky sme tam zavolali aj Le Payaco aHogo Pogo. Vtedy Slimák povedal historickú vetu: „Vítame vás na nultom ročníku festivalu Žákovic Open.“
To bolo kedy?
Ten prvý koncert bol pred deviatimi rokmi, nultý ročník pred siedmimi a potom to už bola každoročná tradícia.
Predpokladám, že Krčma pod orechom už na to bola primalá…
Marián Žákovic prikúpil malý pozemok, tak sme mohli ísť kúsok do poľa, potom prikúpil ešte trochu a postavil penzión, až vznikol väčší pľac – a tak sa to prirodzene rozrastá.
Koľko tam chodí teraz ľudí?
Minulý rok bolo niečo medzi 2500 a 3000, čo nám úplne stačí. Nechceme sa stať veľkým festivalom.
Viacerí organizátori Pohody si vraj chodievajú na Žákovic oddýchnuť…
Je to taká oddychová oáza. Je to malé, netreba sa veľa presúvať, stretne sa tam kopec kamarátov. Je nám tam jednoducho dobre.
Pozývate len kapely, s ktorými vás viažu kamarátske vzťahy?
Určite. Aj keď sa s niektorými nepoznáme – napríklad s Čechomorom – tak mám pocit, že sú to ľudia podobne naladení ako my. A hodia sa do bošáckej dolinky.
Rozmýšľate pritom aj o „headlineroch“?
Nemáme headlinerov, ale niektoré kapely sú na plagáte napísané väčšími písmenami.
Tento rok je kto napísaný najväčšími písmenami?
Čechomor, Peter Lipa, Peha, tradičný Vidiek, Para, Slobodná Európa, talianska kapela Persiana Jones a ďalší. Aj my sme vlastne napísaní veľkými písmenami. Novinkou je tento rok chill-outový stan, v ktorom budú hrať chalani z Nu Spirit baru.
Na festivale sa údajne hráva skvelý futbal…
Minulý rok tam prvýkrát hrali skutoční futbalisti – slovenskí internacionáli ako Tittel, Galis, Petráš, Vencelovci, Majoroš. Ich súpermi sme my muzikanti. Hrá sa na miest nom futbalovom ihrisku, ktoré sme si trochu zmenšili, skrátili sme si aj čas. Tí ozajstní futbalisti to berú ako zábavu a my, ktorí až tak moc nešportujeme, sa na nich chceme vytiahnuť.
Minulý rok sa vraj v muzikantskom tíme zaskvel Jožko Šebo…
On je absolútny ďábel. Tento rok to vyzeralo, že nebude môcť prísť, no keď mu plánovaný koncert odpadol, volal mi celý natešený, že teda príde, ale že má jednu otázku – či by nemohol hrať v mužstve internacionálov s Dušanom Tittelom. Povedal som mu, že samozrejme môže hrať, kde chce.
Kto okrem Hexu hráva za muzikantov?
Väčšina Bez ladu a skladu, tento rok nastúpi napríklad aj Koňýk zo Zóny A.
Čo robí v súčasnosti Hex, ak práve nehrá futbal?
Po tri a pol roku sme natočili album, veľa hráme na festivaloch – a nielen na Pohode, Žákovic alebo Hodokvase. Volajú nás všelikde, lebo zrejme stále vieme ľudí zabaviť a z toho máme veľkú radosť. Každý koncert je novou vzpruhou. Napriek tomu, že hráme už 17 rokov.
Kolega Vlado Gális vám v recenzii nového albumu vyčítal nedostatok „mladíckej naivity a energie“, no chválil autentickú vyrovnanosť mužov „stredného veku“. Čo ty na to?
Tá energia tam, samozrejme, nie je. Keď sme mali 17 rokov, tak to bol jeden veľký žúr. Teraz máme rodinky, trochu sme sa ukľudnili. Som rád, že ocenil autentickosť, lebo my sme sa skutočne nikdy na nič nehrali. A to je dobré. Musím povedať, že sme spokojní.
Od minulého roka si prezident „Rady cien SNS IFPI“, čiže tej organizácie, ktorá udeľuje Aurela. Ako sa ti darí vo funkcii?
Je to beh na dlhé trate. Ja som kritizoval to, čo bolo predtým, a napriek všetkým problémom si myslím, že sa podarili dve veci: posunulo sa to k ľuďom a zväčšila sa transparentnosť. A to sú dva veľké skoky.
Chceš sa v tejto oblasti aj ďalej angažovať?
My sme taká trojka: Jožko Šebo, Peter Lipa a ja. Okrem nás sú tam traja ľudia za vydavateľov a traja za usporiadateľskú agentúru. S Jožkom a Petrom sme sa rozhodli, že pokiaľ tam budeme môcť niečo zmeniť a pokiaľ náš hlas bude mať nejakú váhu, tak tam zostaneme. Je to dosť ťažké, lebo nie sme schopní urobiť všetko tak, ako by sme si priali.
Čo je najväčší problém?
Trochu mi vadí to odovzdávanie cien jednotlivými sponzormi, čo považujem za nedôstojné. Vo svete má takáto akcia jedného veľkého sponzora, ten udelí jednu cenu a celé to zastreší. My takéhoto sponzora nemáme, a tak sa na pódiu vystrieda množstvo manažérov a riaditeľov. To sa však zatiaľ zmeniť nedá, a tak sa sústreďujeme na to, čo zmeniť vieme. A toho je stále dosť.
