Úvod Blog

Mother of Graves sú na novinke romantickí aj agresívni

0

Americká kapela Mother of Graves zverejnila vydanie svojho nového albumu The Light That Keeps Us ba 6. október, ktorý plynulo prepája agresivitu a silu death metalu s melancholickým a romantickým nádychom melodického doomu.

Marilyn Manson – One Assasination Under God – Chapter 2

Marilyn Manson vydáva svoj trinásty štúdiový album One Assasination Under God – Chapter 2, ktorý je pokračovaním prvého dielu z roku 2024. Manson na ňom opäť spolupracoval s Tylerom Batesom a Nuclear Blast Records.

Prvou ochutnávkou albumu sa stala skladba Exit Wound. Jedna z najtemnejších skladieb sa nesie v industriálnom zvuku a nesnaží sa zaujať veľkým riffom. Namiesto toho sa do popredia dostáva Mansonov hlas.

O niečo energickejší a tvrdší je potom druhý singel Front Toward Enemy. Skladba vyšla už pred dvomi rokmi ako b-side singlu Raise The Red Flag. Aj vďaka tomu je zrejmé, že obe kapitoly vznikali v rovnakom tvorivom období.

Tretím singlom sa stala v deň vydania albumu skladba Unalive. Tá album otvára a oproti predchodcovi je pokojnejšia a melodickejšia. Gitary tu ale aj tak zostávajú výrazné, no skladba zároveň poskytuje priestor aj pre vokály a atmosférické prvky. Ide o výborný príklad toho, že album nestavia iba na industriálnom a metalovom zvuku ale využíva aj rockové a elektronické prvky.

Textovo najvýraznejšou skladbou je na albume All The Vilest Things. Manson pracuje s témou zrady, nenávisti, manipulácie a osobným prežívaním konfliktu.

Opisuje skúsenosti s ľuďmi, ktorí mu ublížili alebo sa pokúsili zdiskreditovať. Aj keď text logicky nie je určený konkrétnym menám, kto sa v turbulentnom období z minulých rokov vyzná, vie o koho ide.

Po hudobnej stránke ide o melodickú skladbu, ktorá stavia na gitarách a vrstevnom vokále, pričom výborne funguje aj akustický part. Výborne vyznieva aj None Of The Suns, v ktorej Manson vsádza viac na klasický spev než na jeho charakteristický agresívny prejav. Značne temnejšia je potom Don’t Answer The Door, ktorá stavia na gothic rocku.

Jednoduchšie gitary, dominujúca basová linka a tlmený rytmus vytvárajú mrazivú atmosféru. Niekde na pomedzí potom stojí Lucifer’s Teadrop. K tvrdšiemu zvuku sa potom album vracia v skladbe The Arsonist.

Tá je podstatne výraznejšia, priamočiarejšia a údernejšia. Album uzatvára Enantiomorph. Pomalšia, postupne sa rozvíjajúca sa skladba znova neobsahuje výrazný riff či prvoplánový refrén. Ide skôr o záverečnú kompozíciu celého projektu.

„Marilyn Manson si očividne našiel zvuk, v ktorom sa cíti komfortne a na albume je to počuť. Chapter 2, rovnako ako jeho predchodca, nestavia iba na silných singloch a rozhodne sa oplatí vypočuť si ho v plnej dĺžke.“

Oba albumy obsahujú jasný rukopis Tylera Batesa a je počuť, že vznikali spoločne. Chapter 2 je však o niečo industriálnejší, melodickejší a pestrejší, zatiaľ čo Chapter 1 bol kompaktnejší a tvrdší.

Chapter 2 ale funguje dobre aj ako samostatná nahrávka. Strieda tvrdšie skladby s pomalšími a ponúka viac priestoru melodickej stránke Mansonovej súčasnej tvorby.

Marilyn Manson si očividne našiel zvuk, v ktorom sa cíti komfortne a na albume je to počuť. Chapter 2, rovnako ako jeho predchodca, nestavia iba na silných singloch a rozhodne sa oplatí vypočuť si ho v plnej dĺžke. 

maya ongaku prichádzajú do Európy s novým albumom

0

Japonská psychedelická kapela maya ongaku začne svoje európske turné v septembri vo Veľkej Británii a zakončí ho v októbri v Portugalsku, kde predstaví svoj nový album Nothing Space Music, ktorý vyšiel v auguste vo vydavateľstve Guruguru Brain.

Interpol – This Mirror Weights A Ton

Interpol

Interpol sa štyri roky od albumu The Other Side Of Make-Believe hlásia s novinkou This Mirror Weights A Ton. Na novom albume prichádza kapela s novými postupmi no pritom si udržiava svoj charakteristický zvuk. O nové zvukové detaily sa postaral producent Andrew Watt.

Prvým singlom sa stala rovnomenná skladba This Mirror Weights A Ton. Skladba okamžite zaujme svojim odlišným zvukom, na aký sme pri Interpol zvyknutí. Okamžitý gitarový útok nahrádza pomalá a hypnotická melódia s jemnými textúrami. Skladba album otvára a ide tak o odvážny úvod celej kolekcie i výber pilotného singla.

Pri druhej ochutnávke See Out Loud už ale kapela pokračuje v zabehnutých koľajách. Experimentovanie ide nabok a Interpol fanúšikom servírujú to, prečo ich počúvajú. Ostrý zvuk gitár, mohutná basa, presný rytmus a charakteristický vokál Paula Banksa.

Postupne ale aj tak prichádza k istým novým postupom. Môžeme počuť vrstvy syntetizátorov, zvukových efektov a najväčšie prekvapenie prichádza, keď si časť hlavného vokálu prevezme gitarista Daniel Kessler.

Posledným singlom sa stala Iron City. Ide o výborný kompromis medzi starými a novými Interpol. Prepletené gitary, výborná rytmika a Banksov text o minulosti a budúcnosti, z ktorého je nakoniec rozhovor medzi človekom a umelou inteligenciou.

Tri single ukázali tri rôzne smery, ktorými by sa mohlo Interpol na novinke vydať. Nakoniec sa rozhodli ísť všetkými tromi. Wounded Soldier a Darling Thoughts vracajú do zvuku melanchóliu. Nie ale teatrálnu no naopak unavenú a dospelú. Wings Of Fire je potom pripomienkou práve starých Interpol.

Kapela sa vracia k zvuku Turn On The Bright Lights či Antics. Interpol sa ale na albume nechcú zbytočne často vracať na začiatok tisícročia. Even The Actor preto stavia na výraznej base a bicích, zatiaľ čo So Riders The Reindeer predstavuje jeden z najväčších experimentov vďaka elektronickému začiatku.

Prekvapenie prichádza aj so skladbou Wake Up, ktorá sa nesie v duchu Madchester. Záverečná trojica Enemy, s výborným klavírnym aranžmánom, Bird And The Serpent a Sudden potom album znova ponárajú do temnejších vôd.

Producentom albumu je Andrew Watt. Ten síce nemá s newyorským post-punkom veľa skúseností, no práve vďaka tomu dokázal Interpol trochu odsunúť z ich komfortnej zóny.

Album sa nahrával v jeho štúdiu na Lower East Side a pre kapelu tak išlo o nahrávanie v New Yorku po viac ako dekáde. Do ich klasického zvuku zakomponoval akustické gitary, sláčiky, dychové nástroje, vrstvené vokály a experimentálnejšie postupy. Aj napriek tomu ale Watt kapelu nerozbíja, práve naopak ju otvára.

„Kapela iba ťažko absolútne odstrihne od svojej minulosti. Aj tak je ale album jedným z najzaujímavejších momentov neskorej éry Interpol. Neobjavili síce úplne nový zvuk, ale našli spôsob, ako ten pôvodný znova rozhýbať.“

The Mirror Weihts A Ton neche a nie je nové Turn On The Bright Lights. Interpol už nemusia nasilu obhajovať svoj post medzi newyorskými post-punkovými kapelami a na nových nahrávkach sa nemusia vracať k Obstacle 1, PDA či Evil. Namiesto toho berú svoj vlastný zvuk a zisťujú, koľko priestoru v ňom ešte zostalo.

Je pravda, že nie všetky experimenty fungujú rovnako silne. Rovnako je prirodzené, že niektoré skladby predsalen ľahko nadväzujú na bezpečné postupy a zvukovo sa kapela iba ťažko absolútne odstrihne od svojej minulosti.

Aj tak je ale album jedným z najzaujímavejších momentov neskorej éry Interpol. Kapela neobjavila úplne nový zvuk ale našla spôsob ako ten pôvodný znova rozhýbať.

Pražský výběr zahral na Pink Whale počas symbolického dátumu

0
Pražský výběr photo by Marek Bučko
Pražský výběr; 29.8.2026; Pink Whale, Bratislava; photo by Marek Bučko

Legendárna česká kapela Pražský výběr vystúpila symbolicky 29. augusta na bratislavskom Pink Whale.

Ghost – 2 Big To Rig

Dva roky od svojej poslednej živej nahrávky prichádzajú Ghost s novým živým albumom 2 Big To Rig. Ten kapelu zachytáva počas dvoch vypredaných koncertov v Mexiku počas minuloročného Skeletour. V devätnásť položkovom trackliste skupina ponúka novinky z albumu Skeletá, overené koncertné skladby a nechýbajú ani tie najväčšie hity.

Pre nahrávanie svojho tretieho živého albumu si Ghost vybrali Palacio de los Deportes v Mexico City. Dva vypredané koncerty navštívilo minulý rok dokopy okolo štyridsať tisíc divákov. Pôvodne mali byť koncerty tri, no prvý bol krátko pred štartom zrušený, pretože frontman Tobias Forge utrpel otravu jedlom.

Album otvára skladba Piecefield, ktorá je rovnako úvodnou skladbou albumu Skeletá. Hneď po nej nasleduje rovnako vtedajšia novinka Lachryma. Z najnovšieho albumu sa dostalo ešte na skladby Umbra a Satanized. Dostalo sa aj na The Future Is A Foreign Land, ktorá bola bonusovou skladbou predošlého živého albumu Rite Here Rite Now s ľahko pozmeneným textom.

Z obľúbených skladieb nájdeme na albume napríklad skladby Rats, Cirice, He Is, Mummy Dust či Kiss The Go-Goat. Prvú časť albumu potom uzatvára sedem minút dlhá Monstrance Clock.

Pomyselná druhá časť albumu, ktorú tvoria prídavky, je potom prehliadkou trojice hitov Marry On A Cross, Dance Macabre a záverečná Square Hammer. Album sa môže pochváliť dĺžkou takmer jeden a trištvrte hodiny, počas ktorej sa kapela predstavuje vo výbornej forme.

Aj keď je Forgeov hlas o niečo rozdielny v štúdiových verziách a tých živých, na sile nestráca počas celého trvania. Jeho najsilnejšia zbraň je to, že je obklopený fantastickými hudobníkmi, ktorí naživo hrajú ešte lepšie než v štúdiu. Vďaka profesionálnej práci tak album baví aj bez vizuálu a fanúšikovia sú aj pri počúvaní vtiahnutí do koncertu. Pozornému uchu poslucháča navyše neuniknú rôzne Forgeove poznámky a charakteristické fóry.

Spoločne s albumom poslali Ghost do kín rovnomenný koncertný film. Ide o jediný oficiálny záznam kapely v súčasnej podobe, teda s Forgeovym alteregom Papa V Perpetua.

Na všetkých koncertoch počas turné bol prísny zákaz mobilných telefónov, čo napomáha celkovej atmosfére filmu. Na rozdiel od predchádzajúceho filmu Rite Here Rite Now sa v 2 Big To Rig neobjavujú žiadne scénky, ktoré by rozvíjali príbeh okolo skupiny. Tým pádom ide vyslovene o koncertný záznam, ktorý je navyše natočený na 16 mm film, čo mu dodáva jedinečný retro nádych.

„Fanúšikovia po celom svete sa takouto formou môžu preniesť na najväčšie turné kapely a ponoriť sa do mexického rituálu, počas ktorého všetci prítomní odvádzajú precíznu a bezchybnú muzikantskú prácu.“

Ghost oznámili po ukončení Skeletour pauzu bez jasného smerovania v budúcnosti. 2 Big To Rig je tak darčekom pre fanúšikov a hlavne pre tých, ktorí sa na jeden z množstva koncertov nedostali. Kedy a či sa Ghost na scénu vrátia je momentálne nejasné.

Fanúšikovia po celom svete sa aspoň takouto formou môžu preniesť na najväčšie turné kapely a ponoriť sa do mexického rituálu, počas ktorého všetci prítomní odvádzajú precíznu a bezchybnú muzikantskú prácu.

Kurt Vile & The Violators privezie do Prahy kúsok Philly

Americký gitarista, spevák a skladateľ zahrá 2. septembra 2026 v pražskom priestore ARCHA+. V rámci svojho KV’S BEEN GOOD TO ME TOUR predstaví rovnomennú hudobnú kapitolu okolo nového albumu Philadelphia’s been good to me.

Kurt Vile sa na novinke vracia k mestu, ktoré je v jeho hudbe prítomné od začiatku, tentoraz však úplne otvorene. Philadelphia’s been good to me je osobnou poctou Philadelphii, domácemu mestu, vlastnej minulosti aj hudobnému svetu, z ktorého Vile vyrástol.

Album z veľkej časti produkoval sám a podľa vlastných slov ho poňal takmer ako svoju poslednú nahrávku – bez zbytočného leštenia, zato s gitarami, melódiami a zvukom, ktorý má zostať živý.

Titulná skladba je priamou poctou Philadelphii a zároveň nadväzuje na tradíciu amerických piesní o mestách, ktoré si ich autori nesú so sebou celý život. Vile pritom priznáva, že túto nahrávku vníma ako svoje „bringing it all back home to Philly“.

Na turné však nejde iba o promo novej platne. Vile so sebou prinesie celý svoj hudobný svet – od nových skladieb cez gitarové kúsky zo starším albumov, ktoré z neho urobili jednu z najvýraznejších postáv amerického indie.

Kurt Vile patrí k tým americkým pesničkárom, ktorí dokázali zdanlivú nedbanlivosť povýšiť na vlastný umelecký jazyk. Jeho hudba stojí niekde medzi indie rockom, klasickým americkým gitarovým pesničkárstvom a psychedelickou zasnenosťou.

Po albumoch ako Smoke Ring for My Halo, Wakin on a Pretty Daze, b’lieve i’m goin down… či Bottle It In sa stal jedným z charakteristických hlasov amerického indie rocku posledných dvoch dekád. Jeho najnovšia platňa je pritom prvým plnohodnotným štúdiovým albumom po štyroch rokoch od Watch My Moves z roku 2022.

Európska časť turné začala v auguste a cez Paríž, Luxembursko, Kolín a Mníchov pokračuje práve do Prahy, Berlína a následne ďalej do Holandska a Veľkej Británie.

Tridsiate výročie filmu Trainspotting si pripomíname kino projekciami aj uvedením muzikálu

Kultový film Trainspotting, natočený podľa románu škótskeho autora Irvina Welsha, ktorý toto leto vôbec po prvýkrát navštívil Bratislavu počas festivalu Danube Music Days organizovaného agentúrou Music Press Production, oslavuje tridsiate výročie.

Pri tejto príležitosti zaradí kino Lumière do svojho programu 31. augusta, 4. a 5. septembra tento film režiséra Dannyho Boylea. Jeho hrdinovia z periférie škótskej spoločnosti – Mark Renton, Spud, Sick Boy, Tommy a Begbie – sa pretĺkajú od jednej dávky k druhej a hľadajú svoje miesto vo svete, ktorý im veľa možností neponúka.

Ikonickým sa stal aj soundtrack filmu, ktorý na jednom mieste prepojil gitarovú scénu s elektronikou. Nechýba na ňom ani titulná skladba Iggyho Popa, ktorá sa stala neodmysliteľnou súčasťou kultového filmu.

Okrem návratu filmu do kín sa fanúšikovia môžu tešiť aj na nový muzikál, ktorý vytvorili Irvine Welsh a Stephen McGuinness. Muzikál spája nové piesne s najznámejšími skladbami z filmového soundtracku a prináša aj nové postavy a témy, ktoré reagujú na dnešnú dobu. Svetovú premiéru mal v júli 2026 v londýnskom West Ende.