Bratislavská skupina The Cellmates vznikla v roku 2009. Svojou tvorbou sa hneď zaradili k priekopníkom rockabilly štýlu na Slovensku. Vo svojej tvorbe sa inšpirujú zvukom rock and rollu 50. rokoch.Okrem interpretácii rock and rollových štandardov skladajú aj vlastné skladby. Minulý rok vydali debutový album The Rockabilly Feeling. Viac o skupine prezradil gitarista a hlavný spevák Dominik Gajdošech.
Slovensko nepatrí práve k mekkám Rockabilly. Ako ste sa dostali k tejto hudbe?
Dominik: “ Je pravda, že rockabilly u nás prakticky neexistovalo. Hudba však nepozná hranice, nahrávky sú dostupné, takisto sa nebojíme vycestovať. Keď som si kúpil v Rakúsku moju prvú Gretsch gitaru, dalo by sa povedať, že sme si s rockabilly našli k sebe cestu„.
V ktorých skupinách ste začínali, ako hudobníci?
Dominik: „Boli to barové kapely, necestovali sme moc, hrali sme najmä v kluboch v Bratislave. Postupne sa to formovalo, uberali sme sa rôznymi smermi, čo však bolo spoločné, vždy sme hrali naživo, bez podmazov alebo nejakych samplov. A zároveň nás baví hrať s energiou„.
Ako prebiehal váš prvý koncert? Kto tvorí obecenstvo vašich koncertov?
Dominik: „Úplne prvý koncert bol asi na Slovane, na tenisovych kurtoch. Od mala hrávam tenis a tak ma raz napadlo vymeniť raketu za gitaru.:) Čiže prvé obecenstvo boli kamaráti a postupne sa to nabalovalo. Som rád, že dokážeme osloviť ľudí mladých, starých. Je to pre mňa dôležité merítko, že naozaj hráme hudbu, ktorá si dokáže nájsť cestu k ľudom a nemusia byť členom len nejakej komunity. Nás spája hudba„.
Akú mate spätnú väzbu na vašu tvorbu?
Dominik: „Pri koncertoch si vždy radi pokecáme s ľuďmi, máme radi tu atmosféru. Nielen samotné vystúpenie, ale všetko okolo toho. Čiže okrem tej priamej spätnej väzby po odohratí pesničky máme reakcie aj potom, v zákulisí a som rád, že bývajú pozitívne. Ľudia sa tešia s našou hudbou, vždy ak zdvihneme náladu v nejakom klube, je to radosť aj pre mňa„.
Čo považujete za svoj doteraz najväčší úspech?
Dominik: „Ak to má byť náš osobný úspech, ja som rád, že hráme niečo, čo sme si postupne vybudovali. Úspech má asi každý, kto može hrať, čo ho baví. Keď to ľudí až tak neosloví, vyzerá to, že nemá úspech. Ale to nemusí byť pravda, lebo s hudbou žijes najmä vnútri, inak sa nedá hrať. Máme možno šťastie, že môžme hrávať a ľudia si nás aj vypočujú„.
Aké máte ambície? Posúvať štýl do nových sfér alebo čo najvernejšie zachytenie atmosféry koreňov rockabilly?
Dominik: „Nesnažíme sa silou mocou vymyslieť nevymysliteľné, ale chceme sa posúvať prirodzene ďalej. Nikdy naším cieľom nebolo zachytiť čo najvernejšie nejakú konkrétnu atmosféru. Myslím, že by to bolo práve proti tomu štýlu, čo hráme. Rockabilly je živelné, práve tá spontánnosť a to, že sa to deje práve v tom okamihu sa mi na tom páči. Na starých nahrávkach napríklad často počuť chyby, čo je absolútne prirodzené pri živom hraní. Čiže nemá zmysel niečo zachytávať. Rockabilly možno aj z tohto dôvodu ide stale dopredu a je stale plné energie ako bolo na začiatku„.
Je pre Vás rockabilly aj životným štýlom?
Dominik: „Hudba je krásnym spoločníkom, čiže vo všeobecnosti je náž život poznačený hudbou„.
Hlavne v začiatkoch ste sa zúčastňovali rôznych súťaží, kam vás to ako kapelu posunulo?
Dominik: „Okrem koncertov je to skvelá príležitosť zahrať si, prezentovať. A pre ná to znamelo aj možnosť presadiť sa. Nikto z nás neprišiel z iného projektu, nie sme zlepenec, nás baví práve The Cellmates. A tiež nikto za nami nestál netlačil nás, preto to skúšame vlastnou cestou„.
Málokto možno vie, že ste držiteľom prestížnej ceny Rockabilly Awards. Ako si spomínate na túto súťaž?
Dominik: „Krásne zážitky a nielen preto, že sa nám tam podarilo uspieť. Bol to vlastne dvojdňový festival, kde sa prebojovalo okolo 20 kapiel z celej Európy a každá hrala hodinu. Konalo sa to vo western mestečku v Nemecku, ktoré bolo úchvatné, spoznali sme množstvo rockabilly kapiel a bola to jedna veľká party. Veĺmi nás to motivuje až doteraz a potvrdilo nám to, že ideme dobrým smerom„.
Už v roku 2011 ste singlom Boppin´ Around The Town začali pripravovať vlastné skladby. Aké má teraz zastúpenie vo vašom repertoári vlastná kompozícia?
Dominik: „Vydali sme náš debutový album Rockabilly Feeling, 12 piesní, z toho polovica sú vlastné a polovica covery v našom aranžmá. Nakoľko sme trio, každá pieseň musí mať náš rukopis. I keď je z piesní počuť len gitaru, kontrabas, bicie a spevy, som rád, že si to ľudia veľakrát ani neuvedomia. I keď by mohli, lebo vela dnešných náhravok obsahuje zvuky, ktoré ani nevieš odkiaľ vznikli„.
Je kontrabas pevnou súťažou každého vášho koncertu, alebo ho občas vymeníte za basgitaru?
Dominik: „Na kontrabas nedopustíme, Tomáš si už kvôli nemu kúpil aj väčšie auto„.
Máte radi aj psychobilly? Neuvažovali ste o tom niekedy spraviť album alebo skaldby v tomtom štýle?
Dominik: „Samozrejme, máme radi. Dobré psychobilly kapely sú namakané, rýchle tempá, nadupaný zvuk. Zatiaľ sa ale vyžívame v tej polohe ako sme, tá sa nám zdá najlepšia„.
Môžete niečo povedať o spolupráci s profesionálnymi tanečníkmi? Videoklipy, koncerty…
Dominik: „To je pre nás veľké obohatenie. Piesne začnú zrazu mať aj vizuálnu podobu. Je výhoda, že rock and roll je aj tanečný štýl, strašne dobre sa nato pozerá. A spolupráca je veľmi spontánna, dobrí tanečníci sa naozaj vedia hneď chytiť.Na jar máme opať dohodnuté hranie v Rakúsku na jednej after párty po tanečnej boogie-woogie súťaži. To potom chvíľami vyzerá ako keby sme my hrali do ich tanca, nohy im idú presne„.
Na slovenských festivaloch ste vítaným osviežením, no ako sa pripravujete na žánrové či festivalové koncerty, kde ste v rámci štýlu iba jednou z mnohých skupín…
Dominik: „Prezentuje sa ako my, The Cellmates, neschovávame sa za štýl rockabilly. Inak túto otázku ohľadne nás a štýlu sa nás často pýtajú. A mňa to vlastne zaráža. Nie je predsa prirodzené pre kapelu hrať hudbu, ktorá funguje v celom svete? Mne skôr prídu čudné niektoré naše kapely, ktoré hrajú často hocičo, ale málokedy som počul normálnu odpoveď nato, čo vlastne hrajú. Mix, ale čoho? Čiže odpoveď na otázku je, nijako špeciálne. Hráme si svoju hudbu, ktorá je v štýle rockabilly„.
Prečo si myslíte, že na Slovensko nechodia rock and rollové legendy typu Chuck Berry, alebo Jerry Lee Lewis. Lebo aj napriek staršiemu veku koncertujú a vystupujú v susedných štátov. Nie je tu záujem promotérov, alebo návštevníkov? Nechceli by ste sa niekedy angažovať v týchto promotérskych aktivitách?
Dominik: „Na túto otázku žiaĺ neviem presne odpovedať. Treba sa však aj pozrieť aj na iné hudobné osobnosti, často Slovensko vynechávajú, netýka sa to len rock and rollu. A je to škoda, lebo za seba by som to určite privítal a ľudia u nás vedia oceniť dobrú hudbu. My, ak máme možnosť, a robíme turné, prizveme si aj hostí zo zahraničia. Ako naposledy pri Rockabilly Feeling tour, zavolali sme našich kamarátov, kapely z Čiech, Rakúska, Maďarska. Chceme sa tak aj odvďačiť našim fanúšikom„.
Bonusová otázka: Preferujete Cadillac de Ville alebo Škoda Felícia Cabrio?
Dominik: „Jednoznačne to musí byť kombi, čiernej farby a s tónovanými sklami. Momentálne také máme v kapele všetci. Či je to Cadillac alebo Škoda až tak nerozhoduje.:) „
| autor: Stanislav Šimčík / Daniel
UK Subs, TV Smith, Zeměžlúč – 13.02.2013. Randal klub
