8.6 C
Slovakia
štvrtok, 28 marca, 2024
spot_img
RozhovoryIkona poľskeho punku skupina Dezerter – Pokiaľ budeme žiť, budeme chcieť...

Ikona poľskeho punku skupina Dezerter – Pokiaľ budeme žiť, budeme chcieť hrať

Dezerter

Punk mal v krajinách bývalého sovietskeho bloku špeciálne postavenie. Silno provokoval zvukom, vizuálom aj postojom. V neslobodných časoch mal jasného nepriateľa, no po revolúcií mnohé kapely hľadali nový objekt vzdoru márne. Poľská punková skupina Dezerter je na scéne už takmer štyridsať rokov a na domácej scéne predstavuje výnimočnú stálicu, ktorá si drží  popularitu svojou neoblomnosťou. Na tohtoročnom festivale OFF odohrali špeciálny koncert venovaný albumu Underground Out Of Poland, ktorý vyšiel počas komunistickej éry v osemdesiatych rokoch u amerického vydavateľstva Maximum Rocknroll. Aj o tom ako sa im to podarilo, sa dočítate ďalej v našom rozhovore.

 
Musicpress:
Ako prvé by ma zaujímalo, čo bolo obsahom úvodného intra koncertu? Konkrétne narážam na použité dialógy.
 
Jacek Chrzanowski:

Známy je najmä ten, ktorý sa konal v roku 1984 v Jarocine. Rozhodli sme sa tento materiál zostrihať spolu s poľskými komixovými príbehmi a prerozprávať ho ako vojnový príbeh dvoch osôb z undergroundového frontu – celé to malo byť ideologicky ladené. Použili sme komixy z osemdesiatych a sedemdesiatych rokov. Malo to mať efekt umelecko-politickej provokácie, dnes sme to prispôsobili 21. storočiu.

 
Musicpress:
Takže stále chcete ľudí provokovať?
 
Jacek Chrzanowski:

Trochu určite áno, punk je provokatívny. V našich textoch je od začiatku veľa provokácie.

Krzysztof Grabowski:

Bola to však aj hra so štátnou cenzúrou. Ľudia dobre vedeli, že provokujeme a robíme si z režimu srandu. Mali sme spätnú väzbu od verejnosti, ktorá mala rovnaký pocit, že robíme drsnú hudbu a texty, no cenzúra s tým nemohla už nič viac spraviť. Naša tvorba vychádzala u oficiálnych vydavateľov a dala sa kúpiť v obchode. Práve tým to bolo zlegitimizované. Oficiálne sme teda nič zlé neurobili.

 
Musicpress:
Dezerter je na scéne takmer štyridsať rokov. Ako je vôbec možné, že ste tak aktívny a vôbec a čo vás drží po kope?
 
Jacek Chrzanowski:

Ťažko povedať. Nikdy sme sa nepokúšali robiť hudbu kvôli komerčnému úspechu. Bola to vždy naša potreba hrať, ktorú sme mali v hlavách, v našich mysliach. Myslím si však, že to bola aj voľba ľudí, pretože na nich sme reagovali – každý koncert, každé vystúpenie sme na nich mysleli, preto sme nikdy s tým neprestali, hoci nie vždy to bolo ľahké. V osemdesiatych rokoch sa všetko točilo okolo politiky a nebolo jednoduché si zakúiť nástroje, aparatúru, nájsť vhodný priestor na hranie, hudobné vydavateľstvo atď. Nahrávku (Underground Out Of Poland, pozn. redakcie), ktorú sme dnes zahrali, sme nevydali doma v Poľsku, ale u amerického vydavateľstva.

Krzysztof Grabowski:

Pokiaľ budeme žiť, budeme chcieť hrať. Neviem čo sa udeje v budúcnosti, ale súčasnosť je v Poľsku veľmi dynamická. Všetko sa prirodzene mení, raz k lepšiemu, raz k horšiemu. Vždy je o čom hovoriť, my sa o tom snažíme rozprávať a ľudia nám chcú načúvať. Pokiaľ to funguje takto, budeme stále fungovať.

 
Musicpress:
Späť do osemdesiatych rokov. Vtedy ste podpísali kontrakt na album Underground Out Of Poland s americkým vydavateľstvom resp. magazínom Maximum Rocknroll.
 
Jacek Chrzanowski:

Nebola to zmluva, bola to priateľská dohoda.

 
Musicpress:
Ok, takže to nie je celkom pravda. Poľsko však bolo stále pod železnou oponou. Ako náročné bolo dostať sa k tejto dohode?
 
Jacek Chrzanowski:

V roku 1985 prišla do Poľska kanadská punková skupina D.O.A. Vo Varšave sme sa dali do reči so spevákom Joeom Keithleym o tunajšej situácií , o tom aké ťažké je tu hrať a nemožné vydať album. Rozhodol sa nám pomôcť a vydať nahrávku u nich doma. Obrátil sa na Maximum Rocknroll. Dovtedy sme nemali veľa štúdiových nahrávok. Vlastne baba jedno EP– Illegal sessions z poľského rádia a live koncert z Jarocinu. Dali sme mu všetko čo sme mali a verili, že sa mu podarí s tým niečo spraviť.

Krzysztof Grabowski:

Doska Underground Out Of Poland  mala pôvodne vyjsť vo vydavateľstve Jella Biafru z Dead Kennedys, Alternative Tentacles, lenže Jello mal vtedy súd ohľadom obalu k albumu Frankenchrist. Naša doska sa mala objaviť v zozname Alternative Tentacles, ale nestalo sa tak. Čakali sme dva roky, no nakoniec vyšla pod značkou Maximum Rocknroll z Kalifornie.

Jacek Chrzanowski:

Za všetko môže Joe Keithley. On prišiel za železnú oponu a dal veci do pohybu. My sme mu dali len nahrávky a čakali čo sa stane.

 
Musicpress:
Keď sa pýtam ľudí, ktorí osobne prežili komunistický režim – ja som to nebol – mnoho z nich spomína, že situácia v Poľsku a Maďarsku bola v porovnaní s Československom omnoho priaznivejšia a uvoľnenejšia. Špeciálne u nás v Československu boli populárne pašované magnetofónové pásky z Poľska . Cítili ste to podobne?
 
Krzysztof Grabowski:

Poliaci sú možno o niečo živší ako Česi a Slováci. Komunisti sa Poliakov báli. Komunizmus tu bol, ale nikto nám nevidel do hláv. Možno aj preto bol komunistický režim v Poľsku o niečo miernejší. Pomohla nám aj silná tradícia Varšavského odboja proti Hitlerovskému Nemecku. Veľa ľudí bolo v tom priamo zaangažovaných a po vojne sa nechceli podrobiť Sovietskemu zväzu. Komunisti, ktorí sem prišli, si uvedomovali, že Poliaci nie sú poddajný národ, ktorý sa dá rýchlo podrobiť. Podľa toho mal aj komunizmus umiernenejšiu podobu. V Československu, Východnom Nemecku v Rumunsku, Bulharsku, tam bol koniec. V Poľsku sa komunisti báli rozpínať, pretože vedeli, že Poliaci na nich zase niečo vymyslia.

Musicpress:
Mnoho z vašich piesní bolo použitých aj vo filmoch. Ako ste sa dostali k tejto spolupráci s režisérmi?
 
Krzysztof Grabowski:

Myslím, že tých piesní, ktoré sa ocitli vo filmoch, bolo asi desať. Stalo sa to tak, že režiséri, ktorí boli v našom veku, nás začali v jednom momente oslovovať. My sme za nimi nechodil, to oni sa nás pýtali, či môžu našu hudbu použiť v ich filmoch a tak sa aj stalo.

 

autor: Radoslav Lakoštík

spot_img