8.6 C
Slovakia
streda, 2 decembra, 2020
Rozhovory Pavel Pavlík z tímu Brutal Assault – Čo vidia návštevníci spoza pevnosti, sa...

Pavel Pavlík z tímu Brutal Assault – Čo vidia návštevníci spoza pevnosti, sa zdá ako bezproblémový systém

Pavel Bizzaro Pavlík

Celoročné úsilie organizátorov letných festivalov sa overí v priebehu niekoľkých dní, ktoré sú ostrým testom ich pripravenosti a profesionality. Bežný návštevník berie hladký priebeh festivalu za samozrejmosť a až v prípade (ne)predvídaných udalostí príde na to, aká zodpovednosť a ťarcha padá na plecia organizátorov. Pavel Pavlík a.k.a. Bizzaro (Demimonde, ex-Godless Truth) je jedným z členov organizačného tímu Brutal Assault, mimo iného figuruje aj ako šéfredaktor najstaršieho fungujúceho českého (nielen) metalového webzinu Marastmusic. Počas hektického harmonogramu minulého ročníka sa podarilo zachytiť tento spontánny rozhovor. Nahliadnime spoločne do kuchyne festivalu Brutal Assault, ktorý si svoj vysoký štandard nie len udržiava, ale každým rokom vylepšuje.

 
Musicpress:
Pavel, aká je tvoja úloha na festivale Brutal Assault?
 
Pavel Pavlík:

Moja úloha je starať sa o novinársku stránku veci, ale aj dohodnúť celý proces Meet and greet (stretávanie sa kapiel s fanúšikmi, pozn. redakcie). To obnáša potvrdiť harmonogram s kapelami tak, aby to sedelo s ich príletmi, resp. príchodmi a odchodmi a aby to samozrejme nekolidovalo nejakým spôsobom s programom. Do toho sa snažím naplánovať všetky dohodnuté rozhovory novinárov s kapelami, čo si myslím, že mohlo tento rok prebiehať lepšie. Musím priznať, že prvá skúsenosť bola náročná. Ďalšou vecou bolo starať sa o všetky webové stránky, aplikácie, notifikácie a upozornenia na hlavnej obrazovke. Ak sa stalo niečo, čo bolo treba okamžite riešiť, ako napr. neúčasť Deicide alebo zmena v programe, tak ako tomu bolo pri Anaal Nathrakh.

 
Musicpress:
Takže ty osobne si pridával všetky údaje, ktoré sme počas festivalu mohli sledovať na hlavej obrazovke?
 
Pavel Pavlík:

Ja som vytvoril text a technici, ktorí obsluhujú televíziu a prenosy, to už zapracovali ako informáciu. Inak pred festivalom som ešte pracoval na brožúre, plus tieto visačky, ktoré môžeš vidieť. Tak isto som sa staral o akreditácie a veci, ktoré s tým súvisia. Dôležitý je aj rovnako interný systém. Keď niekomu pridelíš voucher na akreditáciu, musí fungovať.

 
Musicpress:
Celý tento sumár aktivít znie ako obsiahla a vyčerpávajúca práca na plný úväzok.
 
Pavel Pavlík:

Rozhodne full time od rána do večera. Človek sa veľmi nabehal. Je pravda, že som mal okolo seba asi piatich ľudí, ktorí sa taktiež starali o celý chod stanovišta Meet and greet. Čo sa týka väčších kapiel ako Emperor, samozrejme Meet and greet je v blízkosti Oktagon stage a press zóny a vzhľadom na naplnenosť toho priestoru sme potrebovali dohodnúť ochranku, aby nás sem vôbec dostali. Keď sem išli prvý deň dievčatá s kapelou Woe Unto Me – bolo ich snáď osem a na miesto dorazili len šiesti. Dvaja sa stratili niekde medzi davom. Prišli sme na to, že takto to asi nepôjde.

 
Musicpress:
Máme za sebou takmer uplynulý ročník. Ako ho hodnotíš? Čo najhoršie alebo najpríjemnejšie sa stalo za kulisami, ktoré bežný návštevník nevidí?
 
Pavel Pavlík:

Najlepšie je to, že je to skoro už na konci (smiech). Z kapiel som nevidel skoro vôbec nič. Až na včerajší set Animals as Leaders a taktiež tretinu či štvrtinu setu Emperor. Čo sa neporadilo? Neporadilo sa napríklad horror kino, respektíve všetko tam išlo naoko hladko ako malo, ale predprodukcia neprebiehala podľa našich predstáv. Človek, ktorý mal na starosti prípravu zlyhal a tak sme to celé za behu dávali dokopy. Bolo to šialené. Ináč sa nestalo – až na hlúposť pri bookovaní leteniek Deicide – vlastne nič zlé. Najhoršia je snáď únava. Ak si denne dopraješ tri, tri a pol hodiny spánku, tak je to dobré. Jednu noc som dokonca nespal. Inak myslím, že všetci hodnotia festival dobre, až na dnešný deň, keď popŕchalo a teraz je tu trochu bahna.

 
Musicpress:
Odriekanie koncertov zo strany Deicide sa stalo tak trochu už pravidlo. Budete túto situáciu ďalej riešiť?
 
Pavel Pavlík:

(Smiech) Áno stalo sa to už pravidlom. Myslím, že to už dvakrát odriekli alebo zrušili z nejakých dôvodov a teraz na tretí pokus to malo klapnúť. Deicide sú trochu zložití, oni sú schopní rozpadnúť sa na jednom turné trikrát. Moc sa to riešiť nedá, už som sa na to pýtal. Mňa samotného to zaujímalo. Zmluvy sú spravené jednostranne. Organizátor de facto nemá žiadny prostriedok, aby kapelu donútil vystúpiť. Penalizáciu kapele za to dať nemôžeš, resp. nechceš dať, ak si ich ľudia žiadajú. Môžeme len dúfať, že sa to bude diať menej a niekedy nám to už vynahradia.

 
Musicpress:
Podľa toho, čo si mi hovoril, si na scéne aktívny, aké sú tvoje skúsenosti ako organizátora?
 
Pavel Pavlík:

Na Brutal chodím už od jeho druhého ročníka. Dokonca som tu bol viackrát ako Tomáš (Tomáš Fiala, pozn. redakcie), hlavný organizátor, resp. človek, ktorý stojí za rozvojom tohto festivalu. Hral som v niekoľkých kapelách, absolvovali sme niekoľko turné, organizujem niekedy malé akcie, ale Brutal je určite niečo iné. Ak sa pýtaš na naozajstné skúsenosti ako organizátora, vlastne nemôžem ich s týmto vôbec porovnávať. Tu na mieste pracuje viac ako tisíc ľudí a len dvestopäťdesiat z toho sú ľudia z ochranky. Všetko sa rieši na zmeny. Každý má na starosti nejaký segment a keď sa niečo stane, tak je ťažké niekoho zohnať, pretože každý rieši ten svoj. Je vidieť, že je tu ohromný systém. Keď vidíš všade ten frmol navôkol, je to super. To, čo vidia návštevníci spoza pevnosti z druhej strany, sa zdá ako bezproblémový systém – a že to všetko funguje – a ono to aj funguje, ale je za tým hrozne moc práce.

 
Musicpress:
Môžeš nám povedať, koľko novinárov a médií bolo akreditovaných tento rok a z akých krajín?
 
Pavel Pavlík:

Myslím, že bolo akreditovaných tak zhruba stoosemdesiat médií a novinárov asi tak tristo. S tým, že niektoré médiá majú aj v tíme viac ľudí. Sú tu ľudia z Bolívie, Indie, Severnej Ameriky, z celého sveta.

 
Musicpress:
Máš informáciu koľko percent tvoria zahraničný, domáci respektíve návštevníci zo Slovenska?
 
Pavel Pavlík:

Medzi Čechmi a Slovákmi rozdiel nerobíme, ale cudzincov je povedzme šesťdesiatpäť – sedemdesiat percent. Veľké plus je, že festival je na severe, čiže je dostupný z Poľska, preto aj poľské kapely majú veľký ohlas. Ak by bol festival situovaný niekde na západe alebo na juhu, možno by tu bolo viac Nemcov, na druhej strane pre nich to nie je až tak rozhodujúce. Sami majú dosť festivalov, ale je to tu pre nich lacnejšie.

 
Musicpress:
Je ešte niečo zaujímavé, čo sme vynechali?
 
Pavel Pavlík:

Určite je zaujímavé, koľko tu pracuje dobrovoľníkov. Je to veľké číslo a super partia, ktorá vznikla v priebehu festivalu. Ten sa koná v pevnosti už po trinástykrát. Ďalšie plus je, že sem chodí špeciálna partia ľudí, ktorá chodí opravovať a kultivovať pevnosť. Patrí jej aj miesto v našej brožúrke. BA sobě! – to sú ľudia, ktorí majú okolo seba tvrdé jadro a chodia sem pravidelne a priebežne sa nabaľujú, ďalší, ktorí sú zvedaví. Stabilne je to okolo tridsať ľudí a potom cca ďalších 200. Je to podľa mňa super, pretože pevnosť potrebuje veľa práce a údržby. Napríklad tento priestor sa po pár rokoch otvoril len kvôli brigádnikom, to isté Bastion X, celý Oktagon a prepojenie celého areálu. Zaujímavá je aj kultúrna stránka. Sú tu výstavy, kde sa vždy vymyslí téma, ktorá celé to prostredie veľmi dobre prepojí. Je to dobré aj pre ľudí, ktorí si chcú festival užiť aj nejak inak a odpočinúť si.

 

 

autor: Radoslav Lakoštík