8.6 C
Slovakia
sobota, 24 septembra, 2022
spot_img
spot_img
RozhovorySkalpel – Hudba bez živých poslucháčov nemá význam

Skalpel – Hudba bez živých poslucháčov nemá význam

Skalpel Highlight

Na jednom brehu stojí fascinácia jazzom, na druhom altánok inštrumentálneho hiphopu. A niekde medzi tým vystavala dvojica producentov – Marcin Cichy, Igor Pudlo – most po ktorom ľubovoľne prechádzajú z jednej strany na druhú. Hoci majú charakteristický zvuk, každým albumom ho posúvajú do iných sfér – raz sú viac v downtempe, inokedy spoluprácou s veľkým big bandom inklinujú k tradičnejšiemu jazzu, nateraz sú bližšie k elektro-akustickému komornému prejavu. Neradi na koncertoch improvizujú, ale pri spolupráci s inými hudobníkmi im nechávajú väčší priestor v interpretácii. Skalpel na štvrtej štúdiovej doske Highlight predstavil zaujímavú kombináciu živých nástrojov a elektroniky, o ktorej viac porozprávali v našom rozhovore.

Skalpel začal pôsobiť na konci deväťdesiatych rokoch, kedy elektronická hudba nadobúdala nový inšpiračný zdroj práve v živom hraní. Táto kombinácia vám otvorila nové možnosti. Ktoré roky hodnotíte ako najviac prelomové pre živú elektronickú hudbu?

Rok 2001 je pravdepodobne symbolickým rokom zmeny, keď bola uvedená prvá verzia Ableton Live digital Audio workstation. Tento program / aplikácia umožnila DJom stať sa živými hudobníkmi. Tento rok tiež znamenal koniec najväčšej tvorivosti v elektronickej hudbe. Deväťdesiate roky nám dali žánre ako drum’n’bas, trip-hop, IDM, nu jazz. Môžeme to porovnať s veľkou érou zemepisných objavov. Dvadsiate storočie ešte nevyprodukovalo porovnateľné množstvo hudobných odhalení. Dnes sme cestovatelia vracajúci sa na objavené územia.

Myslíte si, že sa medzi poslucháčmi už zotrela hranica vo vnímaní, kto je hudobník a kto je producent?

Umelci, ktorí vytvárajú elektronickú hudbu, vyrábajú, produkujú svoje vlastné skladby. Publikum to vie a nikto z nich nie je prekvapení, že používajú počítače na prehrávanie ich tvorby. Počítač ako každý nástroj musí byť riadený ľudskou rukou.

Akú vizuálnu identitu má album Highlight? Robíte vizualizácie až vtedy, keď je hotová hudba?

Elektronická hudba môže byť postavená proti tomu, čo je op art vo vizuálnom umení. Repetetívne štruktúry majú podporovať reakciu mozgu, vytvárať extra aktivitu a pridávať neviditeľné vrstvy rôzne pre každého poslucháča. Dobrým príkladom je umenie  Wojciecha Fangora. Vnímaním jeho diel sa stávame živými, dynamickými organizmami. Chceli sme, aby naša hudba vyvolala podobné emócie.

Vravíte, že vaša hudba je poskladaná zo samplov. Nahrali ste tento album aj s ďalšími hudobníkmi, alebo ste si ich prizvali iba na koncertné prezentovanie nových skladieb?

Highlight je album, ktoré zložilo, programovalo a nahralo duo Skalpel. Je to naša vlastná vízia. Komponovanie je pre nás synonymum produkovanie hudby. Ale keď už je hudba pripravená ísť von, nič nám nebráni pozvať iných hudobníkov hrať ju hrali s nami naživo. Preto je súčasná zostava rozšírená o vibrafón, bicie a kontrabas. Hudobníci pridávajú ich individuálne, jednotlivé záblesky, ktoré obohacujú naše živé koncerty.

Hoci je tomu už niekoľko rokov, Skalpel bude pre časť poslucháčov stále v spojení s Ninja Tunes. Ste ešte v kontakte s ľuďmi z tohto labelu? Existuje tam nejaká bližšia spolupráca?

Ninja Tune stále tlačí naše prvé dva albumy, takže v tomto zmysle s nimi spolupracujeme. Štýlovo je to už kompletne odlišný label než v deväťdesiatych rokoch. The Herbaliser. DJ Vadim, Amon Tobin, Kid Koala už nie sú v ich ponuke a práve oni boli našou veľkou inšpiráciou. Zároveň je ťažké očakávať, že taký renomovaný vydavateľ prestane hľadať ďalšieho veľkého umelca a ďalšiu veľkú vec. Sme na tej istej misii hľadania, ale robíme to vlastnou cestou.

Mnoho hudobníkov z jazzovej scény sa snaží vnášať elektronické prvky a oživiť tým svoje hranie a na druhú stranu mnoho hiphoperov skúša hrať s jazzovými hudobníkmi. Čo je pre vás prirodzenejšia cesta?

Hip-hop a jazz boli dve najväčšie a rovnako dôležité inšpirácie, takže koexistencia oboch žánrov je pre nás úplne prirodzená. Tento zámer bol odtlačený Milesom Davidom na posmrtnom albume Doo-Bop, potom to bol americký rapper Guru a jeho Jazzmatazz. Jazz bol pre hiphop vždy dôležitý ako zdroj samplov. Kooperácia producentov a beat makerov je nám veľmi blízka.

Vravíte, že počas koncertov neimprovizujete, ale chcete odohrať, čo najpresnejšie materiál, s ktorým ste strávili dlhý čas v štúdiu. Nepotláčate tým základný element jazzovej hudby – improvizáciu?

Na našich albumoch nie sú žiadne prvky improvizácie. Hudba sa skladá a filtruje. Vždy sme však improvizovali na javisku počas celej našej kariéry: vtedy, keď sme hrali DJ sety na štyroch dekoch, potom keď sme hrávali na počítačoch ako audio-vizuálne duo a v súčasnosti to robíme ako elektro-akustický hybrid. Nechávame priestor pre improvizáciu našich hudobníkov a dávame im priestor na interpretáciu našich skladieb. Dúfame, že naše koncerty sú zaujímavé pre nás aj pre naše publikum.

Aké to bolo  mať vonku nový materiál, s ktorým ste nemohli počas pandémie koncertovať?

Cítili sme sa zle, keď sa na túto situáciu pozerám z širšej perspektívy, než len na vydanie albumu. Najhoršie na tom bolo, že sme nevideli koniec tejto krízy, z ktorej sme boli schopní obnoviť nejaký druh normálnosti. Je očividné, že je dosť nepríjemné nebyť schopný robiť to, čím sa živíme.

Začali ste si viac vážiť živé hrania ako hudobníci aj ako poslucháči?

Za ten čas sme zmeškali živé vystúpenia a interakciu s publikom. Hudba nedáva zmysel bez poslucháčov. Navyše, koncerty majú bonusovú hodnotu pri počúvaní hudby – spoločne sme schopní prejavovať sa v emóciách, ktoré hudba spúšťa. To je dôvod, prečo som skeptický ohľadom online streamov alebo sociálnych dištancov pri vystúpeniach. Koncerty a spoločné počúvania hudby majú ľudí zjednotiť a skrátiť ich vzdialenosť medzi nimi.

spot_img