Rozhovor s hudobníkom a filmárom o novej verzii skladby „Born in Flames“ od The Red Krayola, vplyve Maya Thompsona, DIY prístupe k tvorbe a prepojení hudby s obrazom. Od odkazu kultového filmu Lizzie Borden až po tanečnú interpretáciu a scratch video – The Mighty Avon Jnr rozpráva o tom, ako možno staré umelecké postupy pretaviť do súčasného kontextu.
The Red Krayola a ich skladba „Born in Flames“ majú veľmi silný kultúrny kontext. Čo vás na tejto skladbe a jej odkaze inšpirovalo k vytvoreniu vlastnej verzie?
Meno Mayo Thompson som prvýkrát zaregistroval v 80. rokoch. Bolo uvedené ako meno producenta na zadnej strane EP Twenty Tens od Virgin Prunes, ktorí majú na MAj obrovský, obrovský vplyv. Až o niečo neskôr som objavil The Red Krayola a ešte neskôr som sa dostal k skladbe „Born in Flames“ jednoducho prostredníctvom filmu.
K vytvoreniu vlastnej verzie ma však priviedol skôr samotný text než odkaz a história skladby. Lyricky mi pripadá až znepokojivo aktuálna. Myslím si, že každá kapela by mala urobiť vlastnú verziu.
Film Lizzie Borden Born in Flames sa stal ikonickým dielom nezávislej a feministickej kinematografie. Ako ovplyvnil vaše chápanie skladby a spôsob, akým ste pristúpili k jej novej interpretácii?
Pre mňa je veľmi ťažké oddeliť skladbu od filmu. Chcel som, aby naša verzia bola skladbou, na ktorú sa dá tancovať. Stále som totiž myslel na to, že mimo filmového plátna, v skutočnom New Yorku 80. rokov, kde film vznikal, sa rozvíjala mimoriadne živá a pulzujúca tanečná hudobná scéna. Preto mi dávalo zmysel posunúť skladbu tanečným smerom namiesto toho, aby sme sa pokúšali napodobňovať post-punkový zvuk.
Mám pomerne vycibrený DIY prístup. Hudbu píšem a produkujem, vytváram scénické projekcie, robím väčšinu promo videí a navrhujem aj logá, obaly a merch. Takže surovosť samotného filmu, ale aj príbeh o tom, ako ho Lizzie Borden vytvorila a ako si pritom dokázala udržať vlastnú víziu, sú pre mňa stále obrovskou inšpiráciou – aj dnes, tu v Dubline.
The Red Krayola vždy spájali hudobné experimentovanie, politické myšlienky a DIY ducha. Čo vás na ich tvorbe a umeleckej vízii Maya Thompsona inšpirovalo najviac?
Mayo má úžasnú schopnosť úplne prirodzene sa pohybovať medzi rôznymi žánrami a médiami. Spolupracoval s pôsobivým zoznamom veľmi rozdielnych a mimoriadne zaujímavých umelcov – so spomínanými Virgin Prunes, so spomínanými The Fall, ale aj s Primal Scream, Scritti Politti a Pere Ubu. A, samozrejme, s Lizzie Borden a Derekom Jarmanom.
Ale okrem toho všetkého – a neviem, či si to len nenamýšľam – „Born in Flames“ znie, akoby sa o tej skladbe jednoducho raz porozprávali, potom vošli dnu a nahrali ju na jeden záber. Je neuveriteľne surová. Fascinuje ma basová hra Giny Birch. Nedokážem povedať, či je dobrá, alebo zlá. A vôbec na tom nezáleží.
Do vašej novej verzie ste zakomponovali aj texty francúzskeho básnika Jean-Marieho Gleiza. Čo vás priviedlo k tomuto prepojeniu a ako podľa vás zmenilo atmosféru a význam skladby?
Pri práci na textoch pre Mighty Avon trávim veľa času rešeršovaním a čítaním a úplnou náhodou som narazil na Jean-Marieho Gleiza. Jeho text mi okamžite pripadal veľmi kompatibilný s pôvodným textom skladby.
Vaša tvorba má výrazne filmový charakter – často pracujete s obrazmi, náladami a príbehmi. Ako skúsenosť filmára ovplyvnila spôsob, akým tvoríte a produkujete hudbu?
Zdá sa mi ako premárnená príležitosť nevyužiť obraz na rozprávanie príbehu alebo na pridanie ďalších vrstiev k hudbe a textom. Či už prostredníctvom videoklipov, alebo našich čoraz komplexnejších scénických projekcií.
Pri ich tvorbe sa do určitej miery vraciame k 80. rokom. Veľká časť toho, čo robíme, vychádza z princípov „scratch videa“ – materiál striháme, rozoberáme a znovu skladáme tak, aby slúžil našim príbehom.
Na koncertoch sa zároveň snažíme vytvoriť celkový zážitok, v ktorom sa prelínajú motívy, dejové línie a opakujúce sa témy.
Írska alternatívna scéna v poslednom období zažíva silnú vlnu nových post-punkových kapiel. Ako vnímate túto generáciu umelcov a čo podľa vás stojí za energiou súčasnej írskej scény?
Je to skutočne neuveriteľný výbuch energie a úspechu, ktorý všetci zažívajú. Zdá sa mi, že veľa času stráveného počúvaním The Fall je jedným z významných faktorov, ktoré k tomu prispeli. A to predsa nemôže byť na škodu.
Osobne nepoznám ľudí, ktorí hrajú v nových kapelách tejto scény. Jediné, čo im želám, je, aby sa iba na niečo nehrali. Dúfam, že to myslia vážne. Že nie sú len turisti. Ale možno je to už zastaraná predstava?
Spolupracovali ste aj s Glenom Hansardom. Na ktorú spomienku z tohto obdobia najradšej spomínate a čo vám toto prepojenie prinieslo ako hudobníkovi?
V skutočnosti sme s Glenom nikdy hudobne nespolupracovali. Pred mnohými rokmi mi síce povedal, že v jednom momente uvažoval, že ma požiada, aby som sa stal basgitaristom The Frames.
Natočil som však videoklip pre The Frames a, čo je ešte dôležitejšie, Glen neskôr napísal jednu zo svojich známejších piesní na základe toho, že videl môj dokument The Stars Are Underground o DIY scéne v Dubline v 90. rokoch.
Bolo to pred mnohými rokmi, keď The Frames dostali výpoveď od ZTT Records. Glen bol vtedy na úplnom dne a povedal mi, že po zhliadnutí filmu si uvedomil, že existuje DIY cesta, ako pokračovať v tvorbe hudby.
Glen bol síce pouličným hudobníkom, ale veľmi skoro podpísal zmluvu s veľkým vydavateľstvom. DIY scéna, ktorá v 90. rokoch v Dubline vyrástla pod vplyvom kapiel ako Hüsker Dü, The Minutemen či Fugazi, bola preňho niečím úplne novým. A zohrala dôležitú úlohu v tom, že dokázal nájsť cestu späť k hudbe. Takže toto prepojenie vnímam skôr zo svojej perspektívy filmára než hudobníka.
Vaše skladby sa často dotýkajú spoločenských tém – vojny, moci, odporu či spoločenskej zmeny. Myslíte si, že alternatívna hudba má aj dnes silu spochybňovať zaužívané predstavy a ovplyvňovať spôsob, akým ľudia premýšľajú?
Veľká časť novej generácie kapiel v Írsku – a v súčasnosti tu vzniká viacero nových a rozvíjajúcich sa scén, od folku cez hip-hop až po post-punk – je výrazne politizovaná.
Samozrejme, platí to na celom svete. „Všetko je politické“ a dnes sa tomu už jednoducho nedá uniknúť. Preto sú mnohí z týchto ľudí aktívni, podporujú rôzne iniciatívy alebo sa otvorene stavajú na stranu spravodlivosti.
Obrovská časť mojich vlastných vedomostí o umení a politike, ale aj môj samotný prístup k tvorbe, pochádza od hudobníkov. Takže hoci to možno znie naivne, stále dúfam, že hudba môže ovplyvňovať kultúru. Citoval by som Ninu Simone a Andrewa Weatheralla: „Našou povinnosťou je odrážať dobu.“ A tiež: „Možno zlyháme, ale musíme plávať ďalej.“
Od albumu Hold Everything Dear až po novú interpretáciu „Born in Flames“ prešiel projekt The Mighty Avon Jnr. výrazným vývojom. Ako by ste túto cestu opísali a kam podľa vás projekt smeruje ďalej?
Svojím spôsobom bol 12-palcový singel „Born in Flames“ tým, čo by dnešní hráči videohier nazvali „side quest“, teda vedľajšou úlohou.
Keď vznikol nápad pustiť sa do „Born in Flames“, uvedomili sme si, že to musíme urobiť. Že to zo seba jednoducho musíme dostať. Zároveň sme však cítili, že táto skladba možno úplne nezapadá do nášho štýlu a zvuku.
Dráha The Mighty Avon Jnr. vždy smerovala k niečomu, čo zatiaľ neviem úplne presne pomenovať, ale nazval by som to „industrial gospel“. Práve v tomto priestore sa teraz rodí náš ďalší album.
Keď sa obzriete späť na svoju doterajšiu tvorbu, aké je najdôležitejšie posolstvo, ktoré chcete prostredníctvom The Mighty Avon Jnr. odovzdať?
Konanie a odpor. A dúfam, že to nebude znieť príliš pateticky, keď sa odvolám na názov nášho albumu Hold Everything Dear.
Tvárou v tvár tomu, v čom dnes žijeme, a tomu, čo sa k nám zrejme blíži…
Vyťažme zo života čo najviac. Vážme si svojich ľudí. Vážme si svoju rodinu. A držme si to všetko pri srdci.
The Red Krayola’s “Born in Flames” carries a very powerful cultural history. What was it about the song and its legacy that inspired you to create your own interpretation of it?
I first saw the name Mayo Thompson in the 80s named as producer on the back cover of the Twenty Tens EP by Virgin Prunes who are a big, big influence on MAj. It was only some time later that I discovered The Red Krayola and later still when I heard Born in Flames simply from watching the film.
It was less the legacy than the lyric that propelled me to attempt this version. It feels timely lyrically. I think every band should do a version of it.
Lizzie Borden’s film Born in Flames has become an iconic work of independent and feminist cinema. How did the film influence your understanding of the song and the way you approached your new version?
For me it is difficult to separate the song and the film. I wanted our version to be a track you could dance to as I was always conscious that off screen in the real 80s NYC, where the film was made, that there was a vital thriving dance music scene evolving – so it seemed apposite to take it in a dance direction – rather than ape a post-punk style.
I have a fairly fine-tuned DIY sense/approach as I write/produce the music, create the stage projections, make most of the promo videos and also design the logos, covers and merch so the raw nature of the film itself plus the story of how Lizzie Borden made it and maintained her own vision remains hugely inspiring to me here in Dublin.
The Red Krayola have always combined musical experimentation, political ideas, and a DIY spirit. What inspired you most about their work and Mayo Thompson’s artistic vision?
Mayo has a really inspiring ability to move easily between genres and media and has worked with an impressive list of different and extremely interesting artists; the aforementioned Virgin Prunes, the aforementioned Fall, plus Primal Scream, Scritti Politti and Pere Ubu. Not to mention Lizzie Borden and Derek Jarman.
But apart from all that, (and I don’t know) Born in Flames sounds like they talked about the song once and then and went in and put it down in one take. It is extremely raw. Gina Birch’s bass playing on this is fascinating to me. I can’t tell if it is good or bad. And it certainly does not matter.
You incorporated texts by the French poet Jean-Marie Gleize into your new version of the song. What led you to make this connection, and how do you think it changed the atmosphere and meaning of the track?
I spend time researching Mighty Avon lyrics and in my reading I fortuitously came upon Jean-Marie Gleize. And this text sat extremely well with the original lyric. The two texts sitting together is very powerful to me, at any rate. Like the praxis of a What and a How.
Your work has a strong cinematic quality – you often work with images, moods, and stories. How has your experience as a filmmaker influenced the way you create and produce music?
It seems like a missed opportunity not to use visuals to tell the story or add extra layers to the music and lyrics. Whether that is with the music videos or our increasingly involved stage projections. We do hark back to the 80s with our approach to putting them together as much of it is “scratch video” which we chop and recombine to suit our narratives. And we are attempting to create an overall experience with thread and running themes within our live shows.
The Irish alternative scene has recently seen a strong new wave of post-punk bands. How do you view this generation of artists, and what do you think is behind the energy of the current Irish scene?
It truly is an incredible burst of energy and success they are all having. It seems to me that a great deal of time spent listening to The Fall is a major contributing factor. That can’t be a bad thing. I’m not personally acquainted with any of the people playing in the new bands in this scene. The only thing I hope for them is that they are not just playing a part. I hope they mean it. And are not simply tourists. But maybe that’s an outdated idea?
You have also collaborated with Glen Hansard. What is your favourite memory from that experience, and what did that connection bring you as a musician?
Well myself and Glen never collaborated musically (he did though tell me many years ago that he had thought of asking me to be bass player for the Frames at one point). I made a video for The Frames, but more importantly, Glen in fact wrote one of his better known songs based on seeing my documentary The Stars Are Underground about the 90s DIY scene in Dublin.
This was many years ago and The Frames had been dropped by ZTT Records. He was at an extremely low ebb and told me that seeing the film had revealed to him a DIY route to continue making music. Glen had been a busker, sure, but was signed early to a major label and the DIY scene inspired by Husker Du / The Minutemen / Fugazi bursting out in 90s Dublin was something very new to him and was vital to him finding a way to get back on track. So the connection is more under my filmmaker’s hat.
Your songs often engage with social themes – from war and power to resistance and societal change. Do you think alternative music still has the power to challenge ideas and influence the way people think today?
A lot of the new cadre of bands here in Ireland (there are multiple bursting and burgeoning scenes here now; from folk to hip hop to post punk) are all highly politicised (this is true worldwide of course; ”everything is political” and inescapable now. So they are often active /supportive or have taken stands for justice.
Certainly a huge amount of my own knowledge about art and politics and approach to creativity itself has been inspired by musicians. So naive though it may be I tend to hope music can still affect the culture. I’ll quote both Nina Simone and Andrew Weatherall: “Our duty is to reflect the times”/ Fail we may, sail we must.
From the album Hold Everything Dear to your new interpretation of “Born in Flames,” The Mighty Avon Jnr. has gone through a significant evolution. How would you describe that journey, and where do you see the project heading next?
In a way the Born in Flames 12” was what gamer-youth might call a side quest. When the idea to tackle Born in Flames formed…. we realised it had to be done/excorcised – but also that it maybe didn’t quite fit our style/sound.
The Mighty Avon Jnr trajectory has always been toward a yet to be fully articulated “industrial gospel”. That is the space in which the next album is being birthed.
Looking back at your work so far, what is the most important message you
want to communicate through The Mighty Avon Jnr.?
Action and opposition. And hopefully and without sounding cheesy I’ll refer to our album title Hold Everything Dear. In the face of our currently existing existence and what seems to be approaching ,… Make the most / appreciate your people / family and hold it all dear….
