Jazzmani z Brazílie sú experimentátormi v pravom slova zmysle. Kombinujú, mixujú, spájajú a ešte viac kombinujú, a pritom nič nepokazia. Dokazuje to ich deväť najnovších nahrávok, ktorým nechýba estetika a extatický náboj.
Formácia nám už vo svojom predchádzajúcom albume Metal Metal (2012) naservírovala zmesku žánrov, v ktorom nemožno prepočuť vplyvy tradičnej brazíĺskej hudby, Afriky, Latina, free jazzu, punku, avantgardy či africko-brazílskeho náboženstva candomblé. Niet divu. Pochádza z džungle najväčšieho brazílskeho mesta Sao Paulo. Prívrženci tamojšej hudobnej experimentálnej scény posúvajú svojím najnovším hudobným počinom hranicu ešte o čosi ďalej. Už beztak špičkovo prepracovaný aranžmán obohatili tentoraz o afro beat z Maroka, Étiopie, Nigérie a Mali. Pozornosť priťahujú psychadelické prvky, atmosferické pasáže, surovosť tónov. Pri niektorých stlmených pasážach máte pocit, že ste svedkom akéhosi mysteriózneho rituálu.
Jucara Marcal (spev), Thiago Franca (saxofón) a Kiko Dinucci (gitara), ktorí tvoria gro kapely, sa sformovali 2008. Nahrávanie MM3 im trvalo iba dva dni. Nahrávali naživo. Hoci to na albume nie je počuť, veľa sa v ňom improvizuje. A predsa znie upratane a kompaktne. Rozladenosť predchádzajúceho albumu je preč. Ak sa v ojedinelých partitúrach aj objaví nejasná harmónia, či surové čudesné tóny, je to stále v duchu rebelsky ladenej skladby. MM3 je mnohovrstevné album s flexibilným zvukom a skladbami najrozmanitejších štruktúr. Pozoruhodne a pritom nenásilne strieda rytmy, graduje dynamiku, mení štýly a nálady. Často v jednej a tej istej piesni. Nenechajte sa oklamať svižným, hravým začiatkom Toque Certero. Jednoduchá gitarová vybrnkávačka sprvoti navodí odľahčenú atmosféru, tá sa však pod náporom zhusťujúceho zvuku dlho neudrží a vyústi do nahnevaného post punkového trashu.
Metá Metá – MM3 teaser
Jazzové trio kladie veľký dôraz na atmosféru, náladu svojich skladieb. Psychadelicky ladená Mano Légua sa počúva ako tichá revolta. Lenčo ustane rockový nášup, do popredia sa prediera trúchlivý, ťaživý saxofón. Ako výkrik do ticha vyznievajú jeho roztrasené tóny. Vzdor sa mieša so smútkom. Je to pocitovo najsilnejšia skladba s ohromným extatickým nábojom. Ďalšia zmena nálad je citeľná v Tres amigos. Ľahké atmosferické tóny v jej úvode postupne zaniknú vo veľkom tresku vygradovaného tempa. Angouleme je dôkazom toho, že formácia sa nezastaví pred ničím. Ani pred kombináciou punku a nezvyčajného rytmu afrického etnika Tuaregov. Nezmazateľnú rytmickú stopu na albume zanechali basgitarista Marcelo Cabral a bubeník Sergio Machado, dvojica, ktorá na albume spolupracovala.
Metá Metá – Mano Légua
Pocitový náboj skladieb dômyselne dokresľujú speváčkine vokály. V punkovo ladených sekvenciách prevláda hovorený spev, či len hovorené slovo, ktoré sa potrebuje vykričať do mikrofónu. Niekedy sú to osamelé ťahavé inokedy relaxačné vokály. Potom zase hlas sirény, hravé popevky. Spev sa výborne dopĺňa so saxofónom, ktorý chvíľami vystupuje ako partner v rozhovore. Buď speváčke odpovedá, alebo kopíruje jej melódiu hlasu. Výsledok je pôsobivo zladená symbióza. Presne v duchu vyjadrovania nálad dostáva rozsiahly priestor práve saxofón. Na albume vytvára vlastnú pochmúrnu atmosféru. Vďaka nemu znie MM3 na rozdiel od prvých dvoch albumov temnejšie. Metá Metá prišla tohto roku s albumom vzbudzujúcim rešpekt. Je to sebavedomé pulzujúce album bez piety, plné nepokoja a naliehania. Má v sebe niečo, čo z neho robí skvelého ašpiranta na filmový soundtrack. A to je príbehovosť.
Je príbehom ulice, jednotlivca strateného v džungli veľkomesta. Kapela ním dokázala, že sa nebojí vstúpiť do neistých vôd a skĺbiť naraz množstvo prúdov a vrstiev. A to navyše tak, že tieto presvedčivo a plynule do seba prechádzajú. Odvážny experiment sa vydaril. Hladina je rozvírená. A nikoho to nevyrušuje.
