Trhy, nákupné centrá, rozhlas, televízia, internet. Médiá i verejné priestory sa počas decembrových dní zhutnili vianočnou atmosférou a jej ovzdušie naplnili vianočné piesne. Každý rok vzniknú desiatky nových.
Ich prchavosť však vystihuje našu dobu: afekt a forma prevláda nad ideou a poslaním. Preto je zakaždým osviežujúce, keď niekto príde s obyčajným a jednoduchým, ale o to emotívnejším príbehom. Súbor Solamente naturali ho našli v starých vianočných pastorellách. Tento hudobný žáner prišiel k nám z Talianska v prvej polovici 18. storočia. O jeho šírenie sa postarali svetskí skladatelia, kantori aj pastieri a ich pričinením vznikol celý prúd. Hudobníci zo súboru Solamente naturali sa ich rozhodli vydať na unikátnej nahrávke, ktorá po sebe zanecháva stopy a odtlačky vedúce k našim predkom a tradíciám. Poslucháč sa tak vydáva do doby, keď návšteva kostola, poklonenie sa pri jasličkách či koledovanie pastierov a valachov boli jednou z mála príležitostí na počutie vianočných piesní. Ľuďom sa tak nezunovali a zachovala sa ich trvácnosť.
Valašská kolonizácia na území Slovenska nepriniesla iba produkciu mäsa, mlieka, kože a vlny, ale ovplyvnila naše ľudové zvyky vo všetkých smeroch, čo dobre badať aj pri tejto nahrávke, do ktorej sa zmestilo 24 piesní nájdených a vybraných z rôznych zborníkov hudobnou historičkou Annou Žilkovou. Vznikol tak rôznorodý „kotol“ prímesí nárečí vplývajúcich na variabilitu melódie spracovanej homofónnou faktúrou v ľudových nástrojoch i sláčikových kvartetách a kvintetách. Príbeh o narodení Krista je spracovaný z pohľadu valachov a jeho horizontálnu líniu držia vynikajúce spevácke výkony štyroch sólistov: Miroslavy Trávničkovej, Evy Šuškovej, Matúša Šimka, Matúša Trávnička.
Celou nahrávkou Pastorella sa nesie leitmotív jednoduchosti rozosievajúci pokoru i radosť, či už sú to barokové fanfáry alebo ľudové nástroje, krátke motívy neodrádzajú pozornosť od univerzálnosti a pravého poslania Vianoc. Vďaka tomu fungujú a oslovujú aj súčasných poslucháčov.
