Čo budete robiť v osemdesiatke? Hudobník Beverly Glenn-Copeland nahráva nový album a vymetá jeden koncert za druhým. Neprekáža mu pritom ani demencia.
Kanadský 82-ročný spevák a multiinštrumentalista Beverly Glenn-Copeland nie je žiadny dedko z domova dôchodcov. Ak vám toto meno doposiaľ nič nehovorilo, nie ste výnimka. Hoci tvorí už od 70. rokov minulého storočia, dlhodobo zostával mimo svetiel reflektorov. Beverlyho meditatívne skladby na pomedzí folku, ambientu a elektroniky oslovovali okrem ľudí zo susedstva len málokoho.
Zlom však priniesla podstatne neskoršia fáza jeho života, konkrétne rok 2015. Nahrávky talentovaného Kanaďana vtedy objavil japonský zberateľ platní, čo viedlo k reedíciám na nezávislých labeloch. Albumy Keyboard Fantasies a Beverly Glenn-Copeland spustili tichú renesanciu jeho mena. Po zhruba štyroch dekádach hrania len pre hŕstku vyvolených sa tak konečne dostal do širšieho povedomia verejnosti.
Cesta ku sláve sa nezaobišla bez prekážok. Lekári mu totiž medzičasom diagnostikovali demenciu, ktorá zasahuje pamäť. Odporúčania zdravotníkov zneli jasne: namiesto koncertov a gitary krížovky v pohodlí domova. Glenn-Copeland len mykol plecom. „Nechcem sedieť na zadku a čakať, kým sa to zhorší. Chcem byť medzi ľuďmi, pokiaľ to ešte ide.“
Hoci priznáva, že následkom demencie si občas niektoré skladby nepamätá, stačí prvý akord a pieseň sa vybaví. „Keď zaznie prvý tón, telo si spomenie skôr než hlava,“ hovorí.
Oporným bodom ako v osobnom, tak umeleckom živote je mu manželka Elizabeth. Aj vďaka nej aktuálne dokončuje nový album zvaný Laughter in Summer, ktorý vyjde 6. februára 2026. Pôjde o osobnú nahrávku odrážajúcu súčasnú etapu života – pokojnejšiu, sústredenejšiu, no nie rezignovanú.
Kanaďan sa okrem iného hlási k transrodovej identite. Dnes opisuje, ako sa musel vyrovnať s namáhavými procedúrami, ale tiež nepochopením veľkej časti okolia. „To, čo robíme so svojím telom, je každého osobná vec. Nikto by sa do toho nemal starať,“ tvrdí.
Transrodovosť podľa neho nesúvisí s ideológiou, ale s elementárnym ľudským právom, ktoré patrí do modernej spoločnosti. Síce ho chúlostivá téma občas podráždi, napokon sa vždy upokojí prostredníctvom milovanej činnosti.
„Keď už neviem, ako ďalej, vždy nájdem riešenie v hudbe – nech už sa to týka čohokoľvek. Je to môj hnací motor. Dôvod, prečo ráno vstávam z postele,“ uzatvára.
