Viva Musica! začína svoj ročník netradične už 28. mája, kedy v bratislavskej Starej tržnici uvedie koncertnú verziu jednej z najvýznamnejších opier dvadsiateho storočia Einstein on the beach. V úlohe rozprávačky sa predstaví Suzanne Vega v sprievode belgických súborov Ictus a Collegium Vocale Gent.
Keď v roku 1976 uviedol americký skladateľ Philip Glass spolu s režisérom Robertom Wilsonom operu Einstein on the Beach (Einstein na pláži), zásadne sa zmenil pohľad nielen na opernú formu, ale aj na samotnú recepciu diela zo strany publika.
Už svojím originálnym námetom vyvolala rozruch, keďže nepracuje s klasickým dejom a epizodickou výstavbou. Namiesto toho ponúka sériu obrazov a asociácií, ktorých význam si divák vytvára sám, čím vzniká množstvo možných interpretácií.
Dôležité je zároveň vnímať kontext jej vzniku. Svet sedemdesiatych rokov bol rozdelený železnou oponou medzi dve jadrové veľmoci a atmosféru formovali obavy z technologického pokroku i jeho možných dôsledkov.
Einstein tu preto nevystupuje ako konkrétna historická postava, ale skôr ako symbol modernej civilizácie, racionality, vedeckého myslenia a technického pokroku, no zároveň aj ako pripomienka nebezpečenstva, ktoré moderné technológie prinášajú. A nielen preto je nadčasová.
Rozbitie pevnej štruktúry sa neprejavuje iba vo forme samotného diela, ale aj v prístupe k publiku. Diváci môžu počas predstavenia ľubovoľne prichádzať a odchádzať zo sály, čím sa narúša dovtedajšia predstava o opere ako uzavretom celku, ktorý treba sledovať nepretržite od začiatku do konca. Pri päťhodinovej dĺžke predstavenia ide zároveň o výzvu pre moderného diváka a na jeho schopnosť sústrediť sa.
Pozornosť publika sa presúva z tradičnej dejovej línie na samotnú hudbu a jej vizuálne asociácie. Mnohí hudobní kritici tento prístup prirovnávali k surrealistickým dielam a vyzdvihovali ju ako manifest hudobného minimalizmu. Glass pracuje s opakujúcimi sa rytmickými a harmonickými štruktúrami, ktoré sa menia len nepatrne.
Práve tieto drobné posuny vytvárajú hypnotický účinok, pri ktorom sa poslucháč postupne dostáva do stavu pripomínajúceho meditáciu a intenzívnejšie si uvedomuje plynutie času i vlastné vnímanie priestoru. Tento postup sa stal veľmi obľúbený napríklad v elektronickej tanečnej hudbe, Glass sa inšpiroval indickou tradičnou hudbou a jej postupným vrstvením hudobných štruktúr.
Text je vo fragmentoch deklamovaný viacerými hlasmi, pričom hlavné slovo sa prisudzuje ženskej rozprávačke, ktorú v pôvodnej produkcii stvárnila choreografka, tanečníčka a herečka Lucinda Childs.
V moderných koncertných verziách sa začala objavovať aj Suzanne Vega, ktorá s Philipom Glassom spolupracuje už od polovice osemdesiatych rokov.
Slávna britská pesničkárka, ktorej nie je cudzia ani experimentálnejšia hudobná poloha, sa predstaví aj v koncertnej verzii Einstein on the Beach, ktorá zaznie na festivale Viva Musica! v sprievode belgických súborov Ictus a Collegium Vocale Gent.
