Operná mezzosopranistka Jana Kurucová patrí medzi lektorky Eugen Suchoň Masterclasses, ktoré sú súčasťou festivalu Viva Musica!. V rozhovore približuje, akú hodnotu majú majstrovské kurzy pre začínajúcich spevákov, prečo je dnes popri technike kľúčová aj psychická odolnosť a čo podľa nej rozhoduje o skutočnom umeleckom talente.
Počas svojej kariéry ste absolvovali viacero majstrovských kurzov doma i v zahraničí. Spomínate si na radu alebo moment z niektorého z nich, ktorý zásadne ovplyvnil váš umelecký vývoj?
Ako študentka som nemala veľa možností zúčastňovať sa majstrovských kurzov v zahraničí, a to aj z finančných dôvodov. To, čo mi však dalo nesmierne veľa, bol rok strávený v Opernom štúdiu Bavorskej štátnej opery. Ako veľmi mladá speváčka som mala vtedy iba 23 rokov a jedinečnú príležitosť stáť na javisku po boku najlepších operných speváčok a spevákov sveta.
Bola som s nimi v úzkom kontakte a veľmi ochotne sa so mnou delili o svoje skúsenosti. Dávali mi množstvo cenných rád – nielen po technickej stránke spevu, ale aj o tom, ako funguje operný svet, na čo si treba dávať pozor a akou cestou sa možno oplatí vydať.
Tento rok bol pre mňa mimoriadne formujúci. Mala som možnosť stretávať sa s umelkyňami a umelcami rôznych generácií a umeleckých osobností, pozorovať ich pri práci, učiť sa od nich a byť súčasťou ich profesionálneho prostredia. Bola to skúsenosť, ktorá ma výrazne ovplyvnila a posunula ďalej po umeleckej aj ľudskej stránke.
Čím sú podľa vás Eugen Suchoň Masterclasses výnimočné v porovnaní s inými speváckymi kurzami, ktoré poznáte z vlastnej skúsenosti? Čo sa snažíte účastníkom odovzdať práve tu?
To, čo je pre mňa na našich majstrovských kurzoch nesmierne dôležité, je zamerať sa na viaceré aspekty umeleckého povolania speváčok a spevákov. Doteraz sa veľký dôraz kládol predovšetkým na technické zdokonaľovanie hlasu, spevu, frázovania či štúdium nových operných rolí. To všetko je, samozrejme, mimoriadne dôležité.
Podľa mňa k tomu však neoddeliteľne patrí aj fyzická kondícia. Pokiaľ interpretka alebo interpret nie je fyzicky pripravený a nemá dobrú kondíciu, automaticky naráža na svoje limity. Platí to nielen pri dnešných moderných operných inscenáciách, ktoré sú často fyzicky veľmi náročné, ale aj z hľadiska samotnej speváckej techniky a práce s dychom. Navyše všetci vieme, že v zdravom tele prebýva zdravý duch. Dobrá fyzická kondícia výrazne prispieva aj k psychickej pohode a vnútornej rovnováhe.
Práve psychická stránka je podľa mňa pre speváčky a spevákov jedným z najdôležitejších aspektov. Umelkyne a umelci sú prirodzene veľmi citlivé osobnosti a keď vstúpime na javisko, stojíme doslova ako na dlani pred publikom. Preto je nesmierne dôležité vedieť pracovať so stresom, pripraviť sa na tlak, ktorý prináša vystúpenie, a zachovať si vnútorný pokoj.
Jedným z hlavných cieľov našich kurzov je preto pomôcť speváčkam a spevákom preniesť všetko, čo poctivo nacvičili a vybudovali počas hodín práce v skúšobni, aj na javisko. Aby ich výkon nebol obmedzený strachom alebo nervozitou, ale aby dokázali naplno ukázať svoj umelecký potenciál a odovzdať publiku to najlepšie zo seba.
Aké vlastnosti sú podľa vás dnes pre úspešnú kariéru ešte dôležitejšie než samotná vokálna technika?
Myslím si, že na túto otázku som už čiastočne odpovedala v predchádzajúcej odpovedi. Ak by som však mala zhrnúť to najdôležitejšie, určite by som spomenula duševnú pohodu a vnútornú rovnováhu. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že nikto z nás nikdy nedokáže uspokojiť všetkých. Preto je potrebné naučiť sa prijímať kritiku, rozlišovať medzi tou konštruktívnou a tou, ktorá nás neposúva ďalej, a nenechať sa ňou zlomiť.
Rovnako dôležitá je neustála práca na sebe – pravidelné cvičenie, rozvíjanie techniky a neustále zdokonaľovanie sa. Opakovanie a systematická práca totiž pomáhajú budovať istotu a vytvárajú pevné návyky, na ktoré sa môžeme spoľahnúť aj v stresových situáciách na javisku.
A napokon to najpodstatnejšie – láska. Láska k hudbe, k spevu a k tomuto nádhernému povolaniu. Práve tá je tým, čo nás motivuje prekonávať prekážky, neustále rásť a prinášať publiku úprimné emócie.
Ako pedagogičky musíte často počas niekoľkých minút rozpoznať potenciál mladého interpreta. Existuje moment alebo detail, podľa ktorého veľmi rýchlo vycítite, že pred vami stojí výnimočný talent?
To je naozaj veľmi ťažká otázka. Našťastie však nemusíme hneď pri prvom stretnutí rozhodnúť, či ide o výnimočný talent alebo nie. A zároveň si treba uvedomiť, že ani my, pedagogičky a pedagógovia, nie sme neomylní.
Samozrejme, existujú určité základné predpoklady. Pokiaľ má speváčka alebo spevák veľmi výrazné intonačné problémy alebo nedokáže spoľahlivo intonovať, môže to predstavovať výrazné obmedzenie. Vo všetkom ostatnom je však vývoj veľmi individuálny.
Každá osobnosť prichádza s iným zázemím a nachádza sa v inej fáze svojej umeleckej cesty. Niektorí už majú výborne vybudovanú techniku, iní také šťastie nemali a musia najprv prekonať množstvo technických návykov či limitov. Svoju úlohu zohrávajú aj prirodzené dispozície – niekomu ide všetko ľahšie, iní musia na rovnaký výsledok pracovať oveľa intenzívnejšie.
Pre mňa je však najdôležitejšie niečo iné. Nezáleží mi až tak na tom, na akej úrovni sa speváčka alebo spevák práve nachádza. Oveľa viac ma zaujíma, ako premýšľa o speve, či dokáže vnímať svoje telo a hlas, či je otvorený novým podnetom a či vie preniesť nové poznatky do praxe.
Ak pri spoločnej práci vidím rýchle pochopenie, prirodzený posun a schopnosť rozvíjať sa, je to pre mňa veľmi silný predpoklad, že táto osobnosť sa bude ďalej úspešne vyvíjať.
Samozrejme, všetci máme určitý prvý dojem. Myslím si však, že oveľa dôležitejší je ten druhý. Až keď s človekom skutočne pracujeme, začneme spoznávať jeho osobnosť, pracovitosť, disciplínu, pokoru a odhodlanie. Práve tieto vlastnosti často rozhodujú o tom, či sa zo speváčky alebo speváka stane úspešná umelecká osobnosť.
Záverečný koncert účastníkov je vyvrcholením celého kurzu. Čo by podľa vás malo publikum vnímať okrem samotnej kvality spevu?
Myslím si, že to najkrajšie, čo môže človek počas takéhoto koncertu zažiť, je chvíľa, keď na okamih zabudne na svoje každodenné starosti, upokojí sa a naplno sa ponorí do prítomného okamihu.
Pred publikom stoja mladé umelkyne a mladí umelci, za ktorých vystúpením sú ukryté hodiny a hodiny práce, disciplíny, odhodlania a neustáleho rozvoja – ako napríklad počas majstrovských kurzov. A je pritom úplne jedno, či ide o interpretku alebo interpreta, ktorý je už na veľmi vysokej úrovni, alebo o niekoho, kto je ešte len na začiatku svojej cesty. Za každým vystúpením je obrovské úsilie a úprimná túžba odovzdať publiku to najlepšie zo seba.
Verím, že práve toto odhodlanie mladej generácie umelkýň a umelcov, ich láska k hudbe a snaha ďalej rozvíjať naše kultúrne dedičstvo a dotýkať sa prostredníctvom umenia ľudských sŕdc, je tým najkrajším, čo si môže divák z takéhoto koncertu odniesť. Je to niečo, čo človeka dokáže povzbudiť, obohatiť a naplniť nádejou do budúcnosti.
