8.6 C
Slovakia
piatok, 9 decembra, 2022
spot_img
FestivalyPro musica nostra Tyrnaviensi – koncerty v kostoloch, kaštieli, vinárstve, či v Múzeu...

Pro musica nostra Tyrnaviensi – koncerty v kostoloch, kaštieli, vinárstve, či v Múzeu holokaustu

Pamiatky, ale aj miesta, v ktorých sa kedysi koncertovalo. Pro Musica Nostra je úspešný projekt Hudobného centra, ktoré si dalo za úlohu predstaviť starú hudbu v zaujímavých lokalitách po slovenských regiónoch. Po Žilinskom, Prešovskom, Nitrianskom, Trenčianskom, Košickom kraji prichádza festival aj do Trnavského kraja –  od 6. do 12. júna – v podobe Pro musica nostra Tyrnaviensi.

Hlavným zámerom festivalovej edície Pro musica nostra je vrátiť koncertný život do priestorov, kde hudba znela ešte za čias panovníkov, šľachty a cirkevných hodnostárov. Kostoly, zámky, šľachtické sídla budú dejiskom festivalu Pro Musica Nostra Tyrnaviensi (vstupenky na tomto mieste).

Le nuove musiche – v zložení Richard Závada (lutna, baroková gitara, teorba), Vladimír Třebický (perkusie), Marek Kubát (arcilutna, baroková gitara) – sa zaoberá interpretáciou starej hudby prevažne z rannobarokového obdobia. V rámci koncertného programu Liutate in caprice zaznejú kompozície prevažne od lutnistov a spevákov ako napríklad od Thomasa Robinsona, Francisa Pilkingtona, Edwarda Johnsona, Carla Calviho Rugiera.

Koncert v Lančári, 07. 06. 2022 o 18:00


V Múzeu holokaustu v Seredi si pripomenieme najväčšiu tragédiu ľudských dejín. V mieste, v ktorom sa odohrávali hrôzy, zúfalstvá a boli pochované nádeje preživších na lepší život. Aj dnes sa pýtame, ako je možné, že sa ľudia z toho vôbec nepoučili. Kantáta Ich habe genug pre sólový bas, hoboj a sláčikové nástroje od Johanna Sebastiana Bacha je o hľadaní večnej spásy, ktorej kontrastuje epická báseň Kantáta od Arnošta Lustiga, ktorý prežil tri koncentračné tábory, aby mohol vyrozprávať svedectvo, ktorého slová zhmotní Milan Kňažko, Vilém Udatný, Vilma Cibulková v réžii dcéry Arnošta Lustiga, Evy Lustigovej. V podaní súboru Barocco sempre giovane  so sólistami Vilémom Veverkom (hoboj) a Gustávom Beláčkom (bas).

Koncert v Seredi, 08. 06. 2022 o 18:00, Múzeum holokaustu, Sereď


Vokálny súbor VocaMe v zostave Anna-Maria Hefele (soprán), Sigrid Hausen (mezzosoprán), Petra Noskaiová (alt), Michael Popp (umelecký vedúci) sa už niekoľko dekád venuje interpretácii starej hudby. Prenikajú do obdobia, kedy mala hudba prevažne duchovný charakter a metafyzickosť nášho sveta prirodzene splývala s hranicou spirituality a pozemskosti. V tom čase sa objavujú skladatelia Notredamskej školy (majstri Léoninus a Pérotinus), ako aj významné ženské osobnosti – Kassia, Hildegard von Bingen či Aliénor de Bretagne.

Koncert v Cíferi, 09. 06. 2022 o 18:00,  Kostol sv. apoštolov Petra a Pavla, Cífer-Pác


Folkloristike sa Béla Bartók venoval  celý svoj život a okrem maďarských, tureckých a rumunských piesní, zozbieral aj tie slovenské. Venoval sa im medzi rokmi 1906 až 1918, medzitým stihol skomponovať napríklad sláčikové kvarteto č.1 i jednoaktovú operu Hrad kniežaťa Modrofúza. V prípade Bártoka teda nešlo o dve separátne obdobia, ale o navzájom sa prelínajúci celok, čím ešte viac priblížil k sebe svet folklóru a vážnej hudby. Dá sa povedať, že v zbieraní ľudovej hudby skladateľ zabúdal na svoju osamelosť. V malebných dedinkách sa stretával s ľuďmi, počúval ich príbehy, zaznamenával svedectvá a piesne, ktoré nahrával na svoj fonograf. „Najšťastnejšie roky môjho života boli tie, ktoré som prežil na dedine, medzi sedliakmi,“ tento Bártokov citát môžeme nájsť na unikátnej nahrávke Slovenské spevy, o ktorú sa svojimi transkripciami postaral slovenský skladateľ Vladimír Godár. Upravil ich pre sláčikový súbor Mucha Quartet a Ivu Bittovú, pre ktorú je to už štvrtá spolupráca s Godárom. V jeho úprave zahrajú aj Janáčkove dielo Moravská lidová poezie v písních. Koncertný repertoár ponúkne aj diela Alexandra Moyzera a Eugena Suchoňa inšpirované folklórom.

Koncert v Suchej nad Parnou, 10. 06. 2022 o 18:00, Vinárstvo Terra Parna, Suchá nad Parnou


Czech Brass bol založený v roku 1991 pri Pražskom konzervatóriu a jeho členovia pôsobia aj v ďalších profesionálnych ansámbloch. Účinok vytvorený zo súzvuku tohto súboru má poslucháčovi nielen evokovať masívny zvuk dychových nástrojov, ale aj pripomenúť dávnu funkciu dychovej hudby (fanfáry, verbovačka…). Pre dnešných aranžérov poskytuje táto kombinácia zaujímavé možnosti úprav, v ktorých zaznejú diela od trojice velikánov J. S. Bach, G. F. Händel, W. A. Mozart, ale aj od Verdiho, Čajkovského, Bizeta a ďalších.

Koncert vo Voderadoch, 11. 06. 2022 o 18:00, Kaštieľ Voderady


Európa v sedemnástom storočí zažívala dynamické zmeny – rozvoj, priemyselná výroba, zbližovanie miest a dedín, šírenie myšlienok o spolupatričnosti a príprava pôdy pre osvietenstvo a reformy. Hudbe dominovali Francúzi a Taliani – dve susediace národy, ktoré medzi sebou súperili, ale sa aj navzájom ovplyvňovali, ktorých kultúrny svetonázor prenikal aj k ďalším národom. Mnoho talianskych skladateľov pôsobilo na území Čiech ako napríklad Vincenzo Albrici, ale bol tu iný významný český komponista Pavel Josef Vejvanovský, ktorý prepojil nástrojovú prax inštrumentácie trúbky a huslí – nasledovaný Johannom Heinrichom Schmelzerom, Heinrichom Ignazom Franzom von Biberom, Philippom Jakobom Rittlerom – v koncertnom programe doplnený o poľského skladateľa Marcina Mielczewského v podaní súboru Starck compagnay v zložení Michal Tyrański (trúbka), Zbigniew Pilch (husle),  Radosław Kamieniarz (husle), Dymitr Olszewski (viola), Bartosz Kokosza (violončelo), Marek Toporowski (čembalo).

Koncert v Hlohovci, 12. 06. 2022 o 18:00, Empírové divadlo, Zámok Hlohovec