8.6 C
Slovakia
nedeľa, 9 novembra, 2025
spot_img

Absorver – Absorvations

spot_img

Debutový album Absorver má zaujímavý koncept. Dá sa zaradiť do leftfieldu, napriek tomu zostáva melodicky prístupný aj širšej poslucháčskej komunite. K poslucháčom sa tak dostáva inteligentný deep listeningový projekt, ktorý kvalitatívne nezaostáva ani za inými súčasnými ambientnými umelcami a ich debutmi. Predstaví ho aj 21. júna v bratislavskom MMC na festivale EX:CLASS.

Absorvations by sa dalo v podstate vnímať aj ako tretia radová epečka, čo trochu mení optiku, cez ktorú sa dá na tento počin nahliadať. Z toho dôvodu funguje debut aj ako pokračovanie toho, čo slovenský umelec Absorver predviedol na prvých dvoch epečkách; najskôr pri Attribution (2018) a krátko potom pri kratšom Obstinate Light (2018). Výraznejšiu súvislosť je možné nachádzať medzi trojstopovým Obstinate Light a Absorvations, čo napokon demonštruje aj výber artworku, v obidvoch prípadoch zobrazujúceho loď v blízkosti pevniny.

Prvé zdanie klame

No zatiaľčo úvodný Steel Apprentice (2018) pôsobí minimalisticky dronovo a až bezvýchodiskovo, atmosferický úvod prvého partu Raureif I. (2021) má už výraznejšiu triphopovú štruktúru. Elektronické, ambientné aranžmány síce ani v jednom prípade neprestávajú vyznievať pochmúrne a ťažko, predsa len sa v druhom prípade z minimalistického pôdorysu dvíhajú melodické linky a extrémne rozpité vokalické loopy, ktoré navodzujú remixy Mika Shinodu z albumu Re-Animation (2002) či Trabanten Donata Whartona (2004).

Po tom, čo konečne ustúpia šumy a štruktúra sa začne otvárať, do centra pozornosti vstupuje trojkláves a výraznejšie reverby, čím dostáva album nádych arktického, chladného ambientu, na ktorom Mike Sheridan vystaval svoj vlastný debut I Syv Sind (2008) a podobne i Tim Hecker Haunt Me (2001).

Absorver však nezostáva uzavretý v jedinom žánri či programe a to mu umožňuje posúvať sa ktorýmkoľvek smerom. Už pri tretej stope nahrádza ambient dubstepovým partom Thaw I, ktorý sa v druhej polovici preklápa smerom do downtempovo pohodovejšieho zvuku, typického skôr pre telesá ako Afterlife, Lemongrass alebo Studio. Tým zároveň dokazuje zručnosť v progresívnej elektronike, čo v ešte väčšej miere a s výraznejšími experimentmi ponúkalo EP Attribution.

Zomknutosť stôp, podmienená zvukom úvodného partu Raureif I. nevdojak oberá skladby o časť energie, no aj tak sa poslucháči dočkajú celej myriády nálad, ktoré je možné nájsť na máloktorom inom debute. Azda najbližšie k Absorvetions sa blíži len Xela a jeho ambientno popové For Frosty Mornings and Summer Nights (2003).

Podobne, ako tam fungujú Bobble Hats in Summer a v závere Danse Macabre, na tomto albume takto pôsobia záverečný, druhý part Soils II. a epilóg Tumult. Ten akoby preskakoval všetky dovtedajšie nálady, ktoré sa tracklistom mihli, vrátane pozoruhodného, hoc miniatúrneho balearicu na Soils I.

„S konštantnou melodikou a rozvláčnymi ambientnými ťahmi sa aj niečo málo cez dvadsať minút trvajúca nahrávka javí ako epická a dobre premyslená prvotina, ku ktorej sa oplatí opakovane vrátiť.“

S Tumult sa koncept vracia naspäť do obskúrneho dronového minimalu, tentokrát podstatne rýchlejšieho a väčšmi rytmického, s prevahou rituálne synkopovaných snarov. Akiste mohli byť pokojne duplikované a nahustené do seba tak, aby zneli priam shoegazovo agresívne – trebárs ako v prípade Cody Bena Frosta z debutového Theory of Machines (2007). Lenže tribalová, organicky pôsobiaca vrstva vyvažuje kompozíciu a zabraňuje tomu, aby nekontrolovane padala až do sfér intenzívneho berlínskeho techna. Nepochybne by stálo za to vypočuť si Tumult aj v symfonickom prevedení. Nuž, ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy…  

Absorver sa s debutom nateraz vzdáva odvážnejších, hustých šumových závojov, aké predviedol na prvom EP Attribution (2018). Neznamená to však, že sa s nimi nevráti v budúcnosti. S konštantnou melodikou a rozvláčnymi ambientnými ťahmi sa aj niečo málo cez dvadsať minút trvajúca nahrávka javí ako epická a dobre premyslená prvotina, ku ktorej sa oplatí opakovane vrátiť.

Absorver predstaví svoj debut na festivale EX:CLASS, ktorý sa uskutoční 20. júna v bratislavskom MMC – účinkujúci: Sisa Fehér & Vladko Mikláš projekt Bardo, Stroon Preludes & Songs, Absorver. Vstupenky na tomto mieste.

spot_img

Mohlo by ťa zaujímať

David Gilmour – The Luck And Strange Concerts

David Gilmour vydáva svoj tretí živý album The Luck And Strange Concerts, ktorý bol nahrávaný počas jeho turné ku comebackovému albumu Luck And Strange...

Miles Kane – Sunlight In The Shadows

Britský hudobník a niekdajší súputník Alexa Turnera z Arctic Monkeys v kapele The Last Shadow Puppets Miles Kane vydáva svoj šiesty štúdiový album Sunlight...

Richard Ashcroft – Lovin’ You

Niekdajší frontman The Verve Richard Ashcroft vydáva po sedemročnej pauze svoj siedmy štúdiový album Lovin’ You. Na novinke sa predstavuje vo viacerých štýloch, ktorým...

Tame Impala – Deadbeat

Austrálsky hudobník Kevin Parker vydáva so svojim projektom Tame Impala piaty štúdiový album Deadbeat. Na svojej novinke sa Parker inšpiruje technom a austálskou rave...