8.6 C
Slovakia
streda, 28 júla, 2021
spot_img
HomeRecenzieAbsorver – Absorvations

Absorver – Absorvations

Debutový album Absorver má zaujímavý koncept. Dá sa zaradiť do leftfieldu, napriek tomu zostáva melodicky prístupný aj širšej poslucháčskej komunite. K poslucháčom sa tak dostáva inteligentný deep listeningový projekt, ktorý kvalitatívne nezaostáva ani za inými súčasnými ambientnými umelcami a ich debutmi. Predstaví ho aj 21. júna v bratislavskom MMC na festivale EX:CLASS.

Absorvations by sa dalo v podstate vnímať aj ako tretia radová epečka, čo trochu mení optiku, cez ktorú sa dá na tento počin nahliadať. Z toho dôvodu funguje debut aj ako pokračovanie toho, čo slovenský umelec Absorver predviedol na prvých dvoch epečkách; najskôr pri Attribution (2018) a krátko potom pri kratšom Obstinate Light (2018). Výraznejšiu súvislosť je možné nachádzať medzi trojstopovým Obstinate Light a Absorvations, čo napokon demonštruje aj výber artworku, v obidvoch prípadoch zobrazujúceho loď v blízkosti pevniny.

Prvé zdanie klame

No zatiaľčo úvodný Steel Apprentice (2018) pôsobí minimalisticky dronovo a až bezvýchodiskovo, atmosferický úvod prvého partu Raureif I. (2021) má už výraznejšiu triphopovú štruktúru. Elektronické, ambientné aranžmány síce ani v jednom prípade neprestávajú vyznievať pochmúrne a ťažko, predsa len sa v druhom prípade z minimalistického pôdorysu dvíhajú melodické linky a extrémne rozpité vokalické loopy, ktoré navodzujú remixy Mika Shinodu z albumu Re-Animation (2002) či Trabanten Donata Whartona (2004).

Po tom, čo konečne ustúpia šumy a štruktúra sa začne otvárať, do centra pozornosti vstupuje trojkláves a výraznejšie reverby, čím dostáva album nádych arktického, chladného ambientu, na ktorom Mike Sheridan vystaval svoj vlastný debut I Syv Sind (2008) a podobne i Tim Hecker Haunt Me (2001).

Absorver však nezostáva uzavretý v jedinom žánri či programe a to mu umožňuje posúvať sa ktorýmkoľvek smerom. Už pri tretej stope nahrádza ambient dubstepovým partom Thaw I, ktorý sa v druhej polovici preklápa smerom do downtempovo pohodovejšieho zvuku, typického skôr pre telesá ako Afterlife, Lemongrass alebo Studio. Tým zároveň dokazuje zručnosť v progresívnej elektronike, čo v ešte väčšej miere a s výraznejšími experimentmi ponúkalo EP Attribution.

Zomknutosť stôp, podmienená zvukom úvodného partu Raureif I. nevdojak oberá skladby o časť energie, no aj tak sa poslucháči dočkajú celej myriády nálad, ktoré je možné nájsť na máloktorom inom debute. Azda najbližšie k Absorvetions sa blíži len Xela a jeho ambientno popové For Frosty Mornings and Summer Nights (2003).

Podobne, ako tam fungujú Bobble Hats in Summer a v závere Danse Macabre, na tomto albume takto pôsobia záverečný, druhý part Soils II. a epilóg Tumult. Ten akoby preskakoval všetky dovtedajšie nálady, ktoré sa tracklistom mihli, vrátane pozoruhodného, hoc miniatúrneho balearicu na Soils I.

„S konštantnou melodikou a rozvláčnymi ambientnými ťahmi sa aj niečo málo cez dvadsať minút trvajúca nahrávka javí ako epická a dobre premyslená prvotina, ku ktorej sa oplatí opakovane vrátiť.“

S Tumult sa koncept vracia naspäť do obskúrneho dronového minimalu, tentokrát podstatne rýchlejšieho a väčšmi rytmického, s prevahou rituálne synkopovaných snarov. Akiste mohli byť pokojne duplikované a nahustené do seba tak, aby zneli priam shoegazovo agresívne – trebárs ako v prípade Cody Bena Frosta z debutového Theory of Machines (2007). Lenže tribalová, organicky pôsobiaca vrstva vyvažuje kompozíciu a zabraňuje tomu, aby nekontrolovane padala až do sfér intenzívneho berlínskeho techna. Nepochybne by stálo za to vypočuť si Tumult aj v symfonickom prevedení. Nuž, ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy…  

Absorver sa s debutom nateraz vzdáva odvážnejších, hustých šumových závojov, aké predviedol na prvom EP Attribution (2018). Neznamená to však, že sa s nimi nevráti v budúcnosti. S konštantnou melodikou a rozvláčnymi ambientnými ťahmi sa aj niečo málo cez dvadsať minút trvajúca nahrávka javí ako epická a dobre premyslená prvotina, ku ktorej sa oplatí opakovane vrátiť.

Absorver predstaví svoj debut na festivale EX:CLASS, ktorý sa uskutoční 20. júna v bratislavskom MMC – účinkujúci: Sisa Fehér & Vladko Mikláš projekt Bardo, Stroon Preludes & Songs, Absorver. Vstupenky na tomto mieste.

spot_img

VYBERÁME

spot_img