Meno David Pomahač sa spája najmä s českým urban-folkovým duom Kieslowski, ktoré spolu s ním od roku 2010 tvorila Marie Kieslowski – momentálne pôsobiaca v zoskupení Zvíře jménem podzim. Do tmy je daleko sa teda môže nazvať Davidovým debutom.
David Pomahač je na hudobnej scéne už niekoľko desaťročí, napriek tomu sme sa jeho sólo debutu dočkali až teraz, v roku 2020. A rovno nám posúva svoj najosobnejší album kariéry.
Do tmy je daleko ukazuje svoj posun v tvorbe ako po hudobnej stránke, tak najmä v tej textovej. Piesne pesničkára s dušou rockera, poeta a melancholika v jednom sú o hľadaní toho, čo vlastne hľadáme úplne všetci.
David Pomahač začína svoj debut slovami: „Obvykle se nemám rád.“ Pri úvodnej piesni sa môže zdať, že všetky skladby na albume budú takpovediac depresívne. Naznačujú to tak trochu všetky piesne. Avšak každú jednu čaká rozuzlenie a ku koncu aj nádej, že všetko bude lepšie. Že bude dobre.
„JE TO MÁ ZPOVĚĎ O KAŽDODENNÍM HLEDÁNÍ SVĚTLA, ANIŽ BYCH SI BYL JISTEJ, ŽE VŮBEC NĚKDE NĚJAKÝ JE. O ŽIVOTĚ VE TMĚ S DEPRESEMA, O VŠUDYPŘÍTOMNÝM POCITU SAMOTY, O LÁSCE, KTEROU UMÍM JEN TĚŽKO DÁT NAJEVO, O ZTRÁTÁCH A CHUTI SE Z TOHO VŠEHO DOSTAT A VIDĚT SVĚTLO, CÍTIT TEPLO. MYSLÍM, ŽE OSOBNĚJŠÍ ALBUM BEJT NEMOHLO. ODHALIL JSEM ÚPLNĚ VŠECHNO.“
Existenciálne texty a miestami až príliš melancholické aranžmány výstižne pomenúvajú autorove pocity a momentálny svet, ktorý žije. Takéto priame skladby sú v ostrom kontraste voči jeho predošlej tvorbe, v ktorej prevládalo surreálno a viac abstraktného.
Prvky elektroniky výrazne posúvajú album k “dnešnej dobe” a stáva sa tak zvukovo sviežim, melodicky nie príliš rozmanitým, ale o to viac výpovedným.
