Štvrtým štúdiovým albumom sa Django Django vrátili naspäť do epicentra alternatívnej scény. Ale podľa všetkého chcú putovať za hranice alternatívy. Výrazné popové ambície sa im v porovnaní s potenciálmi debutu podarilo stonásobne prekonať. A s istotou možno povedať, že minimálne v tomto mesiaci nenájdete na trhu s novinkami nič lepšie.
Alternatívna sféra Django Django imponovala už od debutu, no v ďalších rokoch s ich hudobná tvorba nezaobišla bez kotrmelcov. Po rozličných experimentoch s indie rockom, new weird folkom a strastiplnom období albumov sa skupina dostáva naspäť do formy, pripravená dať poslucháčom snáď to najlepšie, čo sa v rámci hudobných trendov minulého desaťročia dochovalo. Už trojica postupne uvádzaných singlov potvrdzuje kvality celého albumu.
Vymanenie z rozpačitosti
Trinásťstopová štúdiovka sa začína práve jedným z troch zmieňovaných singlov – Spirals. Singel vydaný ešte na konci minulého roka pripomína update toho, čo v indie rocku kráľoval uprostred. V nejednom momente sa tempo i akordy blížia k Heat Dies Down z albumu Yours Truly, Angry Mob od Kaiser Chiefs (2007). Už prvé sekundy sa ponášajú na závratne progrockové intro k Stuntman, pochádzajúceho z najúspešnejšieho albumu Kasabian – Empire (2006). No azda najväčšmi sa singel podobá energii a atmosfére toho, čo sa dostalo na neskorší album The Black Keys – El Camino (2011).
Vokály Vincenta Neffa majú podobné zafarbenie, no predsa len sú krehkejšie a jemnejšie, približne tak, ako to bolo možné počuť na ich prvom singli z roku 2008 – Love´s Dart. Už týmto gestom tak Django Django akoby predpovedalo charakter albumu a jeho skutočný zámer. Do rizika sa nešlo a skupina sa vrátila naspäť k labelu Because Music po tom, čo predchádzajúce, vlažne prijaté štúdiovky Marble Skies (2017) a Born Under Saturn (2015) produkovala pod labelom Ribbon Music. Návrat sa vyplatil a treba skonštatovať, že táto karta istoty hrá tentoraz definitívne v prospech skupiny.
„Glowing in the Dark je východiskom z rozpačitej minulosti kapely a zostáva len dúfať, že sa po úspechu tohto počinu zastavia aspoň programovo v konkrétnom žánri a nebudú viac vstupovať do zbytočných rizík.“
Nevdojak však pri rekapitulácii doterajšej tvorby vyvstáva otázka, či sa Django Django usádzajú vo svojom vlastnom teritóriu, alebo pokračujú v eklektickom preberaní inšpirácie a hudobných vplyvov. Lyrický koncept je vyhranený smerom k utiekaniu sa od ťaživosti reality, čomu konečne nasvedčuje aj hudobné prevedenie s inklináciou k priesečníku EDM a inde rocku.
Ešte okatejšie popové záujmy, než aké sa prejavili na singloch Storm, Life´s Beach či Default, nám Django Django predkladá s druhým rovnomenným singlom Glowing in the Dark, zaradeného v rámci oficiálneho tracklistu albumu smerom ku koncu poslednej tretiny albumu. Veľmi energické upbeatové intro v štýle holandského housu, sa nestráca a duplikované, reverbované vokály, ako vystrihnuté z produkcie Ke$he (We R Who We Are, Tik ToK) logicky nadväzujú na tému idealizovaného úniku od starostí a stereotypu života s minimalistickým dôrazom na vokalické možnosti jednotlivej slabiky slova. Čo v konečnom dôsledku spôsobuje rovnaký efekt aj u poslucháčov, zameraných skôr na rytmiku a energiu skladby, než reálne posolstvo textu.
Záverečné trio vybraných singlov uzatvára Free From Gravity, zaradené do tracklistu ako piata stopa. Jedná sa o najpomalšiu a teda aj lyricky najzásadnejšiu z trojice nasadených noviniek Django Django. Je až zábavné, ako sa Django Django podarilo aj do trtieho singlu dostať pomerne čerstvú popovú referenciu a síce Blank Space Taylor Swift z albumu 1989 (2014). Tieto nápadné a podprahovo vnímané výpožičky robia Django Django rádiovo príťažlivejším, rafinovanejším a v rámci aktuálneho popového kontextu aj inteligentným interpretom.
Glowing in the Dark je východiskom z rozpačitej minulosti kapely a zostáva len dúfať, že sa po úspechu tohto počinu zastavia aspoň programovo v konkrétnom žánri a nebudú viac vstupovať do zbytočných rizík.
