Britská kapela Idles vydáva po minuloročnom albume Ultra Mono ich ďalšie LP s názvom Crawler. Práve minuloročný počin bol kritikou označovaný za príliš jednoduchý a málo prepracovaný. Kam sa odvtedy posunuli?
Idles sa žánrovo pohybujú niekde vo vodách punk rocku, post-punku a hardcore punku. Avšak samotný frontman Joe Talbot sa vyjadril, že nie sú post-punková kapela. Nech je to ako chce, Idles vytvárajú kvalitnú muziku, ktorá nepotrebuje nálepku a sami si to dobre uvedomujú.
Na novom albume Talbot rozoberá svoj celoživotný boj s návykovými látkami. Album otvára skladba s názvom MTT 420 RR, kde hneď prvá veta oboznámi poslucháča o tom, čo sa bude na albume preberať. „It was February, I was cold and I was high”, spieva Talbot v melancholicky ladenej skladbe, ktorá pomaly ale isto graduje.
V piesni Car Crash môžeme počuť frontmanovú výpoveď o jeho autonehode, ktorú spôsobil, keď bol pod vplyvom omamných látok. Kapela na albume využila všetko, v čom vyniká – zaujímavé, možno až hypnotické gitarové riffy, rapový prejav, z ktorého môže až mraziť a prepracované melódie bez bicích. Crawler milo prekvapil svojou úprimnosťou a pokiaľ by som mal nájsť niečo, čo kapele vytknúť, bolo by to nedotiahnutie tohto nového smeru, ktorým sa členovia rozhodli vydať.
„Idles prichádza s novým zvukom. Splnil Crawler očakávania? Album hodnotím pozitívne, no vnímam ho skôr ako taký pomocný schodík k niečomu väčšiemu, čo príde v budúcnosti.“
Kapela sa na novom albume riadi vlastnými pocitmi, čím dodávajú svojmu projektu úplne nový rozmer. Skladby ako Car Crash alebo The Beachland Ballroom sú jasným dôkazom toho, že kapela to s novým zvukom myslí vážne a pokojne by som ich označil za vrchol albumu.
Za zmienku ale určite stojí skladba The New Sensation, pri ktorej poslucháč môže na chvíľku zabudnúť na to, o čom celý album je. Album hodnotím pozitívne, no vnímam ho skôr ako taký pomocný schodík k niečomu väčšiemu, čo príde v budúcnosti.
