Na slovenskom hudobnom nebi vychádza nová hviezda. V dobovom kroji, čepci a stuhami zapletenými vo vlasoch, obklopená hmlou. Rodáčka z Polomky na Horehroní čerpala inšpiráciu pre svoj debut v miestnom folklóre. Na albume treba vypichnúť pôsobivé aranžmány ľudových piesní, v ktorých dostávajú priestor elektronické beaty, ambient, hororové motívy, ženské prelínajúce sa vokály. Katkin potenciál sa však nestráca ani v autorských skladbách.
Ak by ste chceli túto mladú speváčku, klaviristku a textárku žánrovo zaškatuľkovať, museli by ste vymyslieť žáner, ktorý by v sebe skĺbil novú world music, art-popové kompozície, jazz, popri vážnej hudbe i scénickú hudbu, progresívnu elektroniku a folklór, prirodzene. Prvý raz sme o Kataríne Málikovej počuli pred dvomi rokmi, keď svojimi nahrávkami skúsila šťastie v Demovnici Rádia_FM hľadajúcej nové talenty. Krátko nato sa pustila do nahrávania svojho debutového albumu, na ktorom spolupracovali jej kamaráti z konzervatória a VŠMU ako huslista Andrej Turčin, klaviristka Klaudia Kosmeľová, flautistka Katarína Turčinová, akordeonista Ondrej Druga, huslistka Žaneta Mariňaková a kontrabasista Janko Tomek. Na nahrávaní hosťovali trombonista Jakub Laco a bubeník Ozo Guttler. Elektrickú gitaru do skladby Krehká láva nahral samotný producent René.
Katarína Máliková – Pustvopol
Nádejná komponistka si z horehronského folklóru osvojila šesť skladieb, ktoré pretvorila originálnym spôsobom. Stmelila v nich tradíciu s alternatívnou kultúrou. Pod zvyšných osem sa podpísala autorsky. Nosičom ústredného motívu je titulná pieseň Pustvopol. Archaický názov odkazuje na Pusté pole, oblasť z chotára Telgárt v okolí Brezna. Telgárt, Pusté pole a Šumiac, známe svojím stredne chladným až nehostinným podnebím, sú práve tie oblasti, ktoré na Katku zapôsobili až magicky inšpiratívne. Temnota tohto kraja a texty ľudových piesní, z ktorých by nejednému malému dieťaťu naskočila husia koža, kreujú estetiku celého albumu. „To je tak, že keď sa začne človek hrabať v tom horehronskom folklóre, tak narazí na všeličo…od ľúbivej rozprávky až po odseknuté hlavy a nejaké hororové motívy… Až keď ho človek začne skúmať hlbšie, tak sa dostane aj k takým tajomnejším, temnejším veciam,“ priznala sa Máliková v relácii Hudba sveta_FM.
Katarína Máliková – Nová krajina
https://www.youtube.com/watch?v=pFLzJdc9auY
Z debutu sála podmanivá scénickosť. Najlepšie uchopiteľná je v prerobených ľudovkách. V Pustvopol ide o zvuk atmosferického tlaku prerývaný strhujúcimi hlučnými údermi, elektronický beat simulujúci pomalý tlkot srdca, nasimulované zvuky orgánu, ktoré odrazu stíchnu a vzápätí z ničoho nič naberú opäť na intenzite. Obrazotvornosť rovnako vzbudzuje Bulo bi nam bulo. Skladba pretkaná rozprávkovo-hororovým motívom sa končí nepravidelnými údermi navodzujúcimi chaotický tikot hodín. O tom, ako sa na Horehroní prebúdza ráno na dedine, sa pozorný poslucháč v piesni Zrána nedozvie len z textu, ale aj zo psychadelického preťahovania sláčikov, ktoré má evokovať ranné trilkovanie vtáčat. S hudobnou ilustráciou textu sa stretávame i v najtemnejšej skladbe albumu Jedna sestra. V balade je dramatickosť zobrazená nielen v texte keď sa ty chceš vydávati, musíš brata otráviti, ale aj syntetizátorovým zvukom napodobňujúcim sykot hada, z ktorého mala dievčina pripraviť jed pre svojho brata a bubnami, ktoré akoby svojím pochodovým rytmom bubnovali na popravu. A keď už je s bratom neborákom amen, ozvú sa na koniec kostolné zvony. Ansámbel desivých postáv dopĺňa Nevesta hôľ z pera Františka Švantnera, ktorú mladá debutantka nelenila zhudobniť.
Katarína Máliková – Zrána
https://www.youtube.com/watch?v=zf8s5IbpbBk
Spomedzi autorskej tvorby najviac rezonuje Krehká láva. Hudobníci v nej odzačiatku vstupujú in medias res, teda idú rovno na vec. S prvými zvukmi akordeónu začína i Katkin spev. Prvá časť sa odvíja pozvoľna, ozajstná láva prichádza až v druhej časti, keď si mladá autorka pri komponovaní viac ako len decentne uletí. Skladba pôsobí preto prearanžovane. A to je to posledné je spolovice autorská a spolovice pieseň s ľudovými koreňmi, kde sa bigbítový rytmus umne zžije s ľudovými motívmi. Vždy, keď počúvam nejaký nový album, túžobne hľadám v ňom aspoň jednu skladbu, ktorá neznie ako všetky ostatné. Na Katkinom debute som našla také minimálne dve. Ej, už som prešiov nie je iná len tým, že v nej spieva mužský hlas. Vyniká uhladenosťou a ľúbivosťou tradičného folklóru. Melodická Nová krajina skrýva v sebe onen súlad, čo vznikne vtedy, keď sa klavír, sláčiky a akordeón nestretnú len náhodne kdesi na polceste.
Svoj hudobný part si tu nájdu hlavne ženské hlasy, či už prekrývajúce sa alebo spievané zborovo, echo, hymnické vokály, ale aj operné a napokon rôzne hlasové polohy, s ktorými pesničkárka šikovne narába. Bonusom sú i autorkine poetické texty, ktoré celému hudobnému titulu pridávajú na hĺbke. O tejto dievčine z Horehronia budeme ešte počuť…
