Lubomyr Melnyk – Illirion

spot_img

159515

Po roku 2 000 sa sformovala skupinka komponistov, ktorí sa v contemporary music vymedzili voči avantgardnému poňatiu. Namiesto atonálnych prvkov a disharmónie príklon k priezračnej melodickej línii. Vážnej hudbe opäť prinavrátili pozornosť mladých ľudí.

Nils Frahms, Carlos Cipa, Max Richter, Hauschka Peter Broderick a medzi nimi i Lubomyr Melnyk. Tvorba týchto umelcov nie je viazaná deklaráciou, manifestom, ale konceptuálnou spriaznenosťou. Melnyk sa však odlišuje nielen generačne, ale aj používaním zvláštnej kompozičnej techniky. Kým zmieňovaní páni svoju zvukomalebnosť intenzívne gradujú, pričom publiku nastavujú pocity exaltácie, Melnyk sa pohybuje v intenciách minimalizmu Philipa Glassa. Možno ešte lepšie je ho pripodobniť k tvorbe Charlemagna Palestinu či Rhys Chathama. Nepretržitá hudba kanadského skladateľa, s ukrajinským pôvodom, nemá konzekvenciu v cezúrach či kontrastoch medzi tempami, ale v zadržiavaných tónoch a harmonických zmenách. Podobný hudobný tok sa odvíja aj na jeho dvadsiatom druhom albume Illirion.

Lubomyr Melnyk – Illirion

https://www.youtube.com/watch?v=D4IgQ9f-V7A

Poslucháč pri počúvaní rýchlych melodických figúrach nadobúda pocit, že je vťahovaný do trojrozmerného hudobného obrazu. Melnyk ho spája do dômyselnej podoby. Melódia je jeho farbou, rytmus štetcom a harmónia rámom. Iba záverečná kompozícia, ktorá je bližšia k Yann Tiersenovi než P. Glassovi, vybočuje z konceptuálneho poňatia nahrávky Illirion. Len tam sa postupne rozvíja melodická línia, zvyšné štyri skladby sa rýchlo posúvajú návalmi nepretržitej hudby. Nie však v zmysle Wagnerovej nekonečnej melódie, tá je evolučná, Melnyk dáva dôraz skôr na rezonanciu. Melnykov hudobný prejav zostáva v tieni post romantizmu, s rozšírenou tonalitou. Je súzvučný, koherentný a môže zapôsobiť na širšie publikum, napriek tomu pôsobí jeho prejav introvertne. Na poslucháča jednoliatosť, celistvosť má skoro meditatívne účinky a harmonický pôžitok tak prežije na jeden dúšok. Nebude vychutnávať detail, ale celok. Promo na recenziu poskytla distribučná spoločnosť Wegart.

Mohlo by ťa zaujímať

Mumford & Sons – Prizefighter

Mumford & Sons vydávajú necelý rok od comebackového albumu Rushmere ďalšiu novinku s názvom Prizefighter. Na albume skupina potvrdzuje návrat k indie folkovým koreňom...

U2 – Days Of Ash

U2 vydávajú bez ohlásenia EP Days Of Ash, ktorým reagujú na súčasnú situáciu. Pätica nových skladieb a jedna báseň sú venované konkrétnym osobám či...

Robbie Williams – Britpop

Robbie Williams vydáva desať rokov od svojho posledného autorského albumu The Heavy Entertainment Show novinku Britpop. Jeho vydanie bolo naplánované na jar minulého roku,...

Korben Dallas – Čomu uveríš

Korben Dallas vydávajú začiatkom tohto roku svoj deviaty album Čomu veríš. Desiatka nových skladieb poslucháčom ponúka mix introspektívnych zamyslení a spoločenských komentárov. Experimentálnejšie zvukové...