Pätnásť minút slávy si Rhye vyslúžilo predovšetkým vďaka debutu Woman v roku 2013. Z nádejných pokračovateľov sophisti-popu sme sa však dlho netešili. To isté Rhye je dnes už samostatným projektom producenta Michaela Milosha a piaty štúdiový album Home možno vnímať ako výsledok sólového projektu z donútenia.
Akokoľvek ťažkopádne celkový dojem z albumu pôsobí, Mike Milosh nepristupoval k jeho nahrávaniu ľahkovážne. Do losangelského štúdia za ním dokonca priletel celý dievčenský zbor z Kodane. Ten je počuť v úvode a závere albumu, no nijako zvlášť to Home neosviežilo.
Od odchodu Robina Brauna a vydania predchádzajúceho, samostatne vedeného, Spiritu (2019), sa už začínajú vyčerpávať výrazové prostriedky, ktoré by dokázali dostať Rhye naspäť do hry tak, ako to bolo na začiatku ich kariéry. Nuž a hľadanie toho, čo fungovalo, viedlo vlastne k čírej upcyklácii, než k niečomu novému a originálnemu.
Recept na minimalistický pop nefunguje
Tentoraz nemá celkom zmysel zaoberať sa úvodom. Je to zrkadlový odraz toho, čo počuť aj na konci. Zato druhá stopa, Come in Closer má príjemný funky rytmus s oldschoolovým RnB vibom, no v konečnom dôsledku pôsobí tento track ako jeden z mála energických a zároveň aj svetlých bodov na zozname. Popové aranžmány s ľahko zapamätateľným refrénom naznačujú, že Come in Closer bol zvolený za jeden zo singlov. Naozaj je to tak. Podobne ako bezprostredne nasledujúci Beautiful, ktorý sa objavil ako singel ešte vlani.
Aj keď majú obidva tracky odlišné kvality, ešte stále je v nich zhodne prítomná hra so štruktúrou skladby a tá prispieva k tomu, že hudba upokojuje a zároveň jemne šteklí zmysly. Kĺzavé syntetizátory, dramaticky vygradované sláčiky a disco tempo sa však stávajú postupne fixnou súčasťou akejsi singlovej formulky, čiže s okamžitým nástupom štvrtej stopy začínajú všetky skladby kopírovať a permutovať jedna druhú.
Trochu smutným zistením je, že každý jeden silnejší moment z albumu bol a vzhľadom na nedávno vydaný remix Black Rain aj naďalej sa stáva iba prostým extraktom vytiahnutým zo zvyšku…či skôr zakomponovaným do mdlého zvyšku toho, čo sa dostalo na Home. Nehovoriac o tom, že single sú radené hneď po sebe, čo rovnako neprospieva k vyváženej dynamike albumu. Bohužiaľ, aj falzetový autotune začína veľmi rýchlo otupovať a nebyť jedenástej stopy Fire, vážne by hrozilo, že sa na albume nebude nič vymykať stereotypu.
Summa summarum, Home funguje ako ambientný sprievod, hudba, ktorá pri počúvaní neurazí, ale zároveň nijako zvlášť nenadchne. No vytvorí pohodovú, letnú a čiastočne aj melancholickú atmosféru. Pritom je škoda, že Milosh zostal v štylizácii Rhye za každú cenu. Keby totižto len o niečo viac nechal vyniknúť svoju skutočnú farbu hlasu, mohol sa na Home ocitnúť upokojujúci barytón, aký predviedol na Gentle Samui v rámci tretieho sólového albumu iii (2008) či The Sky is Grey z You Make Me Feel (2004).
„Ak má Rhye pokračovať ako projekt jedného producenta, je to v poriadku. Bude však omnoho lepšie, keď sa zbaví domnienky, že všetko, čo vzniklo po Woman musí mať navlas rovnaký výraz.“
Takisto si mohol dovoliť omnoho rafinovanejšie aranžmány. Ani náhodou by to pritom neobralo Rhye o estetické kvality inteligentného sophisti-popu, s akým sa Rhye objavilo na scéne dávno potom, čo sa tento niche subžáner vytratil zo slovníka modernej pop music.
Ak má Rhye pokračovať ako projekt jedného producenta, je to v poriadku. Bude však omnoho lepšie, keď sa Rhye/Milosh zbaví domnienky, že všetko, čo vzniklo po Woman (2013), musí mať navlas rovnaký výraz. Počnúc artworkom a končiac zvukom.
