Nemala by tak dlhá, navyše nútená, pauza od turné a iných aktivít viesť k tomu, aby umelci ešte viac zapracovali na svojom zvuku? Suuns túto domnienku popreli. Ujasnime si to hneď na začiatku – to, že je potrebné zostať v karanténe, neznamená, že je treba vydávať nové nahrávky len preto, aby niečo bolo. Počas tohto roka si nejedna kapela a hudobník nabehli na tento bandwagon a rozhodli sa, že ten čas využijú na to…aby čokoľvek nahrali.
Keď pred desiatimi rokmi vydali chlapíci z Montrealu debut Zeroes QC (2010), pre milovníkov alternatívnej hudby to bolo veľmi vítané spestrenie scény. Suuns sa rýchlo zaradili medzi formácie, ktoré idú na novej vlne spolu s Portugal. The Man, Midnight Juggernauts, Ratatat či We Are Wolves.
Inak povedané, Suuns boli súčasnícki, chytali tendencie zo širokého okolia, od new rave po indie rock. Mali všetko, čo bolo treba na originálnu kapelu. Osobitú lyriku, akurátne reminiscentné melódie, slušne nadupané rockové skladby a rozostrené, multiplikované vokály á la Thom Yorke. Počas uplynulého desaťročia vydali Suuns ešte ďalšie štyri albumy. No toto nie je miesto a ani príležitosť na to, aby sme prechádzali celou diskografiou. Hoci presne tých je lepšie zostávať. Čo sa teda stalo?!
Ono si to poslucháčov nájde
Skôr ako sa započúvate do EP Fiction, nevyhnutne tak spravte až po Zeroes QC. Dokonca aj posledná radovka Felt (2018) korešpondovala s tým, čo sa na scéne dialo a stále bolo možné identifikovať štýl Suuns ako pohotovo reagujúce zoskupenie, ktoré malo čuch na to, ako do zvuku vpísať zeitgeist. Tú momentálnu polohu v ktorej sa nachádzala hudobná scéna.
Pri Fictions je však niečo mimo kontroly. To, že sa rozhodli muzikanti pracovať so starým materiálom, je v poriadku. Problémom je, že do nahrávky vpustili až priveľa neopodstatneného šumu a ak by si aj povedali, že sa budú venovať noise rocku na jednej vetve s Japandroids, nech. Žiaľ, nahrávka pôsobí ako koláž skladieb z kategórie voľný štýl. Neexistuje rámec, motív, nič na albume neprekvapí. Prirodzene, z tej všechuti vystupuje každý track po svojom, dostáva svoj priestor v minutáži, no tam jeho opodstatnenie končí.
Skladbám chýba autenticita. Znie to ako výsledok hry na štýl „poďme to celé pokrčiť, pozliepať a ono to už nejako vypáli, uvidíme.“ V poriadku, možno mala byť cieľom umelecká výpoveď a album mal naznačovať, aký údesný rok postihol civilizáciu. Naozaj?
Akým takým význačným bodom epečky je prepojenie druhej stopy s titulom Breathe, s pôvodom v obdobi kolaboratívneho projektu Suuns a Jerusalem in my Heart (2015). Druhá polovica sa však hneď od štvrtej skladby Fiction vezie na jednej vlne a silený záver s názvom Trouble Every Day, ktorý je referenciou na debutový album Franka Zappu a The Mothers of Invention (1966), je tak náročné dopočúvať, že ten čas môžete radšej vyhradiť počúvaniu pôvodnej verzie. Fictions je noise rockovým počinom z nevyhnutnosti.
Ak má byť tento údesný rok sprevádzaný údesnými hudobnými dielami, v tom prípade bolo všetko dokonané do absolútnej úplnosti. Alebo to mal byť prierez tým najlepším, čím si Suuns prešli. Alternatívna výberovka.
Nie – zapamätať si Suuns na základe tejto nahrávky, by bolo nanajvýš nefér. Chvalabohu, všetko, čo vydali do roka 2018, je na opačnej strane váh a má ešte stále prevahu. Odvolávať sa k minulosti je to najlepšie, čo môžete spraviť.
