Z krajiny troch koruniek, kvalitnej ocele a skladacieho nábytku vzišla formácia The Flower Kings. Veteráni progresívneho rocku vznikli v auguste 1994 okolo skúseného gitaristu Roine Stolta. Za dve dekády svojho pôsobenia sa už tradične nevyhli viacerým zmenám v obsadení. Tvorba kvetinových kráľov je charakterizovaná využívaním častých polyrytmov, vokálnymi harmóniami, basovou linkou s ťažkým zvukom a ostrými zmenami dynamiky hrania.
Textovo čerpajú z rozmanitej palety námetov, častokrát abstraktných či veľkolepých s občasnými obratmi k nonsensu. Doposiaľ vyprodukovali takmer 19 hodín hudby na dvanástich štúdiových albumoch. O hudobnej kvalite The Flower Kings svedčí i skutočnosť, že jedným z kvetinových kráľov bola i legenda progresívnej metalovej hudby Daniel Gildenlow. Posledným počinom The Flower Kings je kritikmi i fanúšikmi prehliadaný album Desolation Rose.
The Flower Kings – The Making of Desolation Rose Part I
V porovnaní so svojím predchodcom (Banks of Eden) je aktuálny počin viac o klišé a o prešperkovaných nápadoch. Na albume je celkom prítomných hneď niekoľko výborných kompozičných nápadov. Na druhej strane viaceré z nich zanikajú v prílišnej pompéznosti ich prevedenia a nedostatku vyváženia medzi autorským zámerom a poslucháčsky zapamätateľnej realizácie.
The Flower Kings – Desolation Rose
Ako názorný príklad možno uviesť skladbu White Tuxedo. Dobrá skladateľská myšlienka sa topí v prevedení. Mimochodom skladba White Tuxedo má azda najsilnejší politický podtext z celého albumu ktorý sa nevyhýba i pálčivým problém s politickým pozadím. Na druhej strane, keď si odmyslíte zbytočnú pompéznosť prevedenia ostane vám príjemný progresívno-rockový pôžitok doplnený príjemnou melódiou v štýle groove.
The Flower Kings – White Tuxedos
Jedným z najlepších momentov celého albumu je úvodná skladba Tower One. Práve Tower One pompézne poňatie vyslovene prospieva. Monumentálna skladba s dĺžkou vyše 13 minút poukazuje na kvality The Flower Kings ako i samotného žánru progresívneho rocku. Zo skladieb na Desolation Rose by som zvýraznil ešte Resurrected Judas ako príjemnej balady s potenciálom uviaznuť v hlave poslucháča.
The Flower Kings – Tower One
https://www.youtube.com/watch?v=93X4KAuDlQo
Aktuálny album The Flower Kings vo mne vyvoláva zmiešané dojmy. Na jednej strane je celkom nepochybne prítomná muzikantská zručnosť a skladateľský potenciál, na druhej starne je tu však celkom nepochopiteľné a zbytočné komplikovanie interpretácie jednotlivých námetov. Desolation Rose nemožno uprieť snahu o nápaditosť, avšak nájdeme tu i viacero hluchých miest. V tomto nerozhodnom duchu, v pomyselnom súboji o kvalitách či nekvalitách medzi fanúšikmi a kritikou vyťahujem neutrálnu vlajku a hodlám si vychutnať kvality albumu bez potreby postaviť sa na jednu či druhú stranu.
| autor: V. Homola
