Nothing But Thieves vydávajú svoj piaty štúdiový album Stray Dogs. Namiesto rozširovania svojho sveta zvuku ho paradoxne zmenšili. Menej konceptu a okázalej produkcie strieda viac kapely samotnej. Kapela zozbierala a pretavila vlastné skúsenosti z doterajšej kariéry a vrátila sa späť k základom.
Kapela sa pri nahrávaní Stray Dogs vrátila do rovnakého štúdia, v ktorom nahrávala svoj debut, no zároveň sa nesnaží zopakovať starý zvuk. Albumu dominujú výrazné gitary, skladby pôsobia prirodzenejšie a produkcia sa nesnaží zapĺňať priestor vrstvami. Aj tak je tu ale prítomné experimentovanie a nové postupy, no sú ľahko v úzadí.
Významnú úlohu v tom zohral gitarista Dominic Clark, ktorý sa výrazne podieľal na produkcii. Nothing But Thieves album koncipovali ako koncert v štúdiu. Skladby tak majú fungovať nielen v slúchadlách ale aj naživo, pričom na jednotlivých nahrávkach môžeme počuť zvuky živého publika.
Prvým singlom sa stala skladba Evolution. Tá potvrdila, že kapela nebude pokračovať vo zvuku predchodcu Dead Club City. Druhý singel, rovnomenná Stray Dogs, je o niečo surovejšia a to hlavne vďaka gitarám a neučesanej energii.
Tretí singel Baby Kool (Evelyn) potom ukázal, že album bude mať aj menšie odbočky. Ide o jemnejšiu a zasnenejšiu skladbu, ktorá má bližšie k dreampopu a soulu než gitarovému indie rocku. Poslednou ukážkou nového albumu sa stala skladba A Different Kind Of Happiness. Tá album uzatvára a ide o najcitlivejší moment celej kolekcie.
Jednou z najzaujímavejších skladieb na albume je #5. Jej sila spočíva v priamočarosti a nepotrebuje žiadny veľký koncept či komplikovanú produkciu. Zatiaľ čo Testosterone funguje ako krátky výbuch energie, Death In The Backseat zase dokazuje, že kapela dokáže zaujať aj bez veľkého refrénu.
Emócie sa vracajú s if You Don’t Have Someone to Love a experimentovanie zase s AI.Jesus. Nothing But Thieves v nových skladbách pôsobí osobnejšie a svojim spôsobom kombinuje pozitívne prvky svojich predošlých albumov, no zároveň sa neopakuje.
„Stray Dogs možno nebude pre všetkých fanúšikov najlepším albumom z diskografie. Ak niekomu viac sedí elektronickejšia a konceptuálnejšia stránka Dead Club City, môže mu istým spôsobom chýbať istá výraznosť.“
Fanúšikom, ktorí považujú prvé dva albumy za definitívny zvuk kapely, zase novinka túto polohu nevráti. No album sa o to ani nesnaží. Album kombinuje gitary z debutu, experimentovanie z Broken Machine, temnotu Moral Panic a produkčnú odvahu Dead City Club. Výsledkom je album, ktorý jednoducho znie ako Nothing But Thieves v roku 2026.
