Po nečakanom albume No Name sa po dvoch rokoch hlási Jack White s novinkou Frozen Charlotte. Na nej posúva surový garage rock a ostré riffy do temnejšej, divokejšej a psychotickejšej polohy. V trinástich nových skladbách kombinuje blues, hard rock a punk s biblickými obrazmi a groteskným humorom.
Pilotný singel G.O.D. And The Broken Ribs, ktorý album zároveň otvára, je metaforou Edenu, no namiesto pokoja prináša explóziu fuzzových gitár. Druhá ochutnávka Derecho Demonico potom patrí k najtvrdším momentom Whiteovej sólovej kariéry.
Agresívny riff v kombinácii s textom o vlastných pravidlách predstavuje manifest nezávislosti. Tretí a zároveň posledný singel Dollar Bill je špinavým rockovým útokom na konzumný život.
V There’s Nobody There sa Jack White vracia ku gitarovým výbuchom ako na albume Lazaretto. You’ll Never Fix Me zase predstavuje špinavý garage punk s odkazom na rannú tvorbu The White Stripes.
Making Contact si uťahuje zo sveta sociálnych sietí a nekonečného vytvárania obsahu, zatiaľ čo I Can’t Believe What I’m Hearing ironizuje informačný chaos.
Výbornými kúskami sú aj skladby Raising The Grain, Thick As Thieves či All Alone Again. Album uzatvára Neighbors Blues, ktorá je vrcholom nahrávky vďaka monumentálnemu gitarovému sólu a bluesovej atmosfére.
Svoj siedmy sólový album nahrával Jack White vo vlastnom Third Man Studio v Nashville s rovnakou zostavou hudobníkov, ktorí ho sprevádzali na turné k albumu No Name. Práve dokonale zohraná kapela dodáva albumu pocit živelnosti, spontánnosti a zároveň pôsobí ako jedna session.
Názov albumu odkazuje na porcelánovú bábiku pomenovanú podľa temnej americkej balady z devätnásteho storočia o dievčati, ktoré zamrzlo na smrť. Práve sošku Frozen Charlotte či teasermi s nápisom Frozen Charlatan White využil v marketingovaj hre s fanúšikmi.
„Album sa nesnaží byť hitový, ale chce poslucháča pohltiť a nechať ho stratiť sa v chaose elektrických gitár. Práve v tom spočíva jeho najväčšia sila.“
Frozen Charlotte predstavuje Jacka Whitea vo výbornej forme. Namiesto silných singlov White vsadil na hlučný, divoký a miestami až démonický album, ktorý drží pokope a všetky skladby na ňom sú si rovné. Album sa nesnaží byť hitový, ale chce poslucháča pohltiť a nechať ho stratiť sa v chaose elektrických gitár.
Práve v tom spočíva jeho sila a Jack White znova dokazuje ako to vyzerá, keď sa skombinuje láska k hudbe s precíznosťou jej interpretácie.
