Graham Coxon, okrem iného gitarista Blur a frontman The Waeve, vydáva po štrnástich rokoch svoj deviaty sólový album Castle Park. Album si na svoje vydanie istý čas počkal kvôli iným Coxonovým projektom. Desiatka skladieb je poctou mod kultúre a nesie sa v nádychu britských šesťdesiatych rokov.
Graham Coxon nahral album ešte v roku 2011 a malo ísť o kontinuálneho nasledovníka albumu A+E z roku 2012. Namiesto jeho vydania sa ale Coxon venoval vtedajšiemu reunionu Blur, následne soundtrackom či projektu The Waeve.
Castle Park tak uzrel svetlo sveta celých pätnásť rokov od svojho nahratia. Plusom v tomto prípade je, že album je inšpirovaný britskými kapelami šesťdesiatych rokov a tak na kvalite svojho zvuku netratil ani po dekáde a pol.
Prvou ochutnávkou sa stala skladba Billy Says. Či už by singel vyšiel vo svojom pôvodnom termíne alebo o päťdesiat rokov skôr, zafungoval by rovnako dobre. Za zvuk a riffy tejto skladby by sa nehanbili ani The Kinks či The Jam. Druhým a zároveň posledným singlom sa stala skladba Alright. Tá je o niečo akustickejšia a ľahko melancholickejšia, no znova funguje na výbornú.
K ostrejšiemu zvuku sa potom Coxon vracia vo When You Find Out, ktorú ešte v roku 1976 vydala power popová skupina The Nerves. Na albume ale výborne fungujú aj pokojnejšie skladby ako Isn’t It Funny, Forget Today, záverečná All The Rage a Easy, ktorá ako jediná dostala oficiálny videoklip.
„Castle Park je poctivým albumom, ktorý výborne doplní Coxonovu rozsiahlu diskografiu. Graham zároveň znovu dokazuje svoju schopnosť pohybovať sa v rôznych štýloch s ľahkosťou jemu vlastnou.“
Zaujímavou vložkou je inštrumentálna Mélodie Pour Christine, ktorá by sa nestratila v nejednom filme. Výborne vyznieva i Dripping Soul s nádychom Španielska a rovnako aj There’s A Little House, v ktorej sa ku Coxonovi pridáva so spevom Lucy Parnell.
Graham Coxon svojim staronovým albumom nemieri na popredné priečky rebríčkov. Ide skôr o nefalšovanú radosť z tvorenia hudby, rovnako ako vzdať hold britským power popovým a mod skupinám, ktoré ho v mladosti formovali. Výsledkom toho je album, ktorý krásne plynie, nenudí a je ucelený. Desiatka skladieb sa zmestila do niečo vyše polhodiny a bez problému sa dá zvládnuť na jeden záťah.
Castle Park je poctivým albumom, ktorý výborne doplní Coxonovu rozsiahlu diskografiu. Graham zároveň znovu dokazuje svoju schopnosť pohybovať sa v rôznych štýloch s ľahkosťou jemu vlastnou.
