Linkin Park vydávajú svoj prvý živý album v novom zložení. Unshatter zachytáva comebackový koncert v São Paolo, ktorý sa uskutočnil v deň vydania albumu From Zero. Okrem skladieb z neho skupina predviedla aj množstvo starších skladieb vrátane dnes už ikonických hitov. Výsledkom je záznam prierezu celou kariérou kapely v novej zostave.
Výhodou albumu je, že From Zero tu nie je zastúpený tak výrazne, aby išlo o koncertný záznam novej éry Linkin Park. Rovnako je výhodou, že nové skladby sú šikovne rozmiestnené pomedzi staršie kúsky. The Emptiness Machine vyznieva ešte výraznejšie ako na štúdiovej nahrávke.
Casuakty a Two Faced zase patria k najtvrdším momentom setu a ukazujú, že nová zostava dokáže hrať aj bez toho, aby sa musela výhradne opierať o nostalgiu. Najlepšie z nových skladieb funguje Heavy Is The Crown, ktorá výborne zapadá medzi najväčšie hity.
Najdiskutovanejšou témou stále zostáva Emily Armstrong. Unshatter ukazuje, že najhorší spôsob ako jej výkon hodnotiť, je porovnávať ju s Chesterom Benningtonom. Pri skladbách ako Somewhere I Belong, Faint či Papercut má úplne inú farbu hlasu. Jej prejav je drsnejší a miestami menej melodický.
Naopak pri nových skladbách má o veľa prirodzenejšiu pozíciu, pretože boli napísané už s ňou v zostave. Album tiež ukazuje úlohu Mikea Shinodu. Ten stále obstaráva veľkú časť vokálnych a rapových pasáží a práve jeho prítomnosť drží starý a nový materiál pokope. Pri skladbách ako Waiting For The End alebo The Catalyst je jeho úloha obzvlášť dôležitá.
Najväčším plusom albumu je setlist. Je dostatočne pestrý a neprepadáva ani do čistej nostalgie, ani výlučne do prezentácie From Zero. Veľmi dobre funguje aj zvuk kapely. Gitary sú výrazné, bicie majú dostatok energie, elektronické prvky zostávajú zachované a hlavne Emily Armstrong dáva do svojho výkonu maximu.
Pri niektorých najväčších hitoch poslucháč samozrejme začne premýšľať nad pôvodnými verziami. Numb či In The End sú už natoľko ikonické, že nový vokál skrátka vyvolá chuť porovnávať.
Unshatter funguje ako záznam comebackovej éry výborne. Setlist je vyvážený, nové skladby sa medzi klasikou nestrácajú a Emily Armstrong dokazuje, že nie je iba náhradou Benningtona. Namiesto toho ukazuje ako znie nový Linkin Park v novom zložení. A aj tentokrát sa to jej aj celej skupine vydarilo viac ako dobre.
