Americká folk-rocková kapela The Lumineers predstavila svoj nový album s názvom III v roku 2019, hoci sa mal pôvodne nazývať Love, Loss and Crimes. Hudbu a text vytvorili Wesley Schultz (spev, gitara, text) a Jeremiah Fraites (gitara, klavír, vokál, text), ktorí spolupracujú viac ako desať rokov a názov nejako prirodzene zmenili na III, pretože znamená tri kapitoly príbehu.
Album predstavuje rodinu, ktorá sa celé generácie stretáva so zlozvykmi ako je alkoholizmus a drogová závislosť. Charakteristickou črtou kapely je, že spievajú o reálnom živote a veľmi často o príbehoch konkrétnych ľudí. Môže to znieť akokoľvek gýčovo, majú svoju hĺbku a veľký zmysel pre cit v hudbe. Vyskytujú sa tu však aj piesne, ktoré nemajú prečo vzbudzovať veľký záujem či nadšenie poslucháčov a to sa radím medzi skalných fanúšikov The Lumineers už od začiatku ich kariéry.
Album otvára skladba Donna, sprevádzaná nádhernou melódiou klavíra. Zvuk klavíra znie originálne, pretože klavirista použil látku, ktorú umiestnil medzi struny a kladivká. Hlavný klavírny motív je tlmený a ľahko sa v ňom strácajú kritické myšlienky.
Life In A City sa zdá oproti tej prvej ako malé odbremenenie od vážnej a smutnej problematiky. Neznie tu len klavír, ale aj gitara a bicie nástroje. Táto skladba je akoby zo staršieho albumu kapely, nemám pocit, že prináša niečo nové, až na príbeh. Podobne málo zaujímavo znie Left For Denver. Obyčajný sprievod gitarou, obyčajné frázovanie spevu, ktorý je v prirodzenej polohe. Žiaden „wau“ efekt, len posedenie v kaviarni a podvedomé počúvanie bez väčšieho povšimnutia. Ďalej by som do kategórie menej zaujímavých pesničiek zaradila It Wasn´t Easy To Be Happy For You. Gitara sa javí pasívne, nie s nezáujmom, ale nesnaží sa ukázať nič nové alebo originálne. Akoby ňou Wesley prehováral „život je už raz taký“.
Omnoho zaujímavejšie sú skladby, kde sa kapela značí vymaniť zo svojho typického zvuku. Jedným z takých príkladov je Leader of The Landslid, ktorá sa skladá z troch odlišných častí spájaná s rovnakým základom gitarového akordu. Taktiež Gloria, v ktorej sa na konci objaví časť z úvodnej Donna. Dáva najavo spojitosti medzi dvoma ženami, o ktorých sa v texte spieva, aj bez úvah nad textom. Pesnička je obohatená aj vďaka druhému hlasu, ktorý tvorí Fraites a v druhej polovici piesne efekt nie veľkého zborového partu.
Ďalšie citovanie prichádza v Jimmy Sparks, kde je ústredná melódia inšpirovaná ich filmovou prácou Nightshade vytvorenou pre seriál Game of Thrones. Album III obsahuje tri bonusové piesne: melancholická balada Democracy, typicky rytmicky folková Old Lady a krátka, príjemná a veselá bodka na záver albumu Soundtrack Song.
Už pri prvom počúvaní som si bola istá, že album III je dobrá klasika Lumineersov. Nie príliš smutné, nie príliš šťastné a rozhodne nie nudné. Aj keď Lumineers nikdy nesypali cukor do čaju, príbehy, ktoré cez piesne rozprávajú, sú pochmúrnejšie než pred tým. Album však nepôsobí tak temne, ako ho opisujú samotní autori.
