Britská elektronická skupina The Prodigy vydala koncom marca svoj šiesty štúdiový album s názvom The Day Is My Enemy cez vydavateľstvá Three Six Zero Music a Warner Bros. Records. Názov albumu ako aj rovnomenný singel je odkazom na skladbu „All Through the Night“ od Cola Portera, v ktorej je text „the day is my enemy, the night my friend“. Na každom z predošlých albumov od The Prodigy je cítiť, že ich poháňa hnev, vytvárajú napätie a púšťajú von veľa agresie a energie. Najnovší album nebude výnimkou. Práve naopak. Bude ešte výbušnejší.
The Prodigy – The Day Is My Enemy
Prvý singel z albumu s názvom „Nasty“ uviedli už v decembri minulého roku. Znie presne tak, ako by ste očakávali, že bude znieť skladba od The Prodigy s týmto názvom. Víry elektronických zvukov, veľa hluku, rachot a pomäteno znejúci spev Keitha Flinta.
The Prodigy – Nasty
Celý album sa nesie v temnom duchu, ale každá skladba je iná a niečím výnimočná. Retro hardrock zvuky počuť v skladbe „Destroy“. V spolupráci s Flux Pavilion vznikla heavy rockovo-elekto popová skladba „Rhytm Bomb“. Výraznou je aj skladba „Get your Fight On“. Skladby „Wild Frontier“ a „Roadblox“ prechádzajú do drum and bassu, „Invisible Sun“ zase do dubstepu a breakbeatové sú „Medicine“ a „Rok-Weiler“. Dokonalý príkladom zlosti na albume je anti-popová pesnička „Ibiza“ v spolupráci s Sleford Mods. Je to zábavná výpoveď o kultúre superstar DJ-ov.
The Prodigy – Wild Frontier
Fanúšikom staršej hudby The Prodigy môže táto nahrávka až priveľmi pripomínať tie predchádzajúce. The Prodigy majú tendenciu opakovať svoje predošlé nápady. Napríklad „Medicine“ pripomína „Splitfire“ spred jedenástych rokov a bubny v „Nasty“ a „Wild Frontier“ sú ako v starších nahrávkach „Take Me To The Hospital“ a „Smack My Bitch Up“, ale výbušnejšie. Napriek tomu album považujem za celkom vydarený, ale očakávala som viac kreativity. Skupine sa stále darí odlišovať sa od ostatných tvorcov elektronickej hudby.
