Trupa Trupa – ++

Poľské mesto Gdansk, patrí k najstarším európskym miestam. Poznačené vojnou, ale aj starobylou kultúrou a zachovanými tradíciami. Z jeho kultúrneho potenciálu vzišli také osobnosti, ako Schopenhauer, Grass, či Walesa. Dnes v ňom existuje podhubie mladých kapiel, ktoré plynule do svojej tvorby začleňujú aj vplyv svojho prostredia.

Kapela Trupa Trupa (v preklade divadlo, cirkus) vydala svoj tretí album so zvláštnym piktogramovým označením ++, ktorý nahrávali v netradičnom prostredí židovskej synagógy. Možno by niekto očakával, že sa to odrazí na transcendentálnom dôraze nahrávky, no nezasiahlo to ani hudbu, ani textovú časť. Otras prostredím vyvolal iba samotný zvuk, ktorý zostal ovplyvnený zákonitosťami starej synagógy. A už v úvodnej skladbe I Hate, ktorá z deklamačnej nenávisti spomalí do zvláštneho šansónového tvaru, zaujme skreslená gitara, výrazne poddimenzovaná basová linka a naliehavý vokál.

Trupa Trupa – I Hate

https://www.youtube.com/watch?v=jQJGSCqJ5FA

Trupa Trupa začali naberať do svojej tvorby zložitejšie prvky už vo svojom debute z roku 2010. Na novinke predstavujú progresívnu časť rockovej hudby, ale nie v zmysle zložitosti šruktúr s  virtuóznymi pasážami, ale skôr v symetrickom rozložení medzi jednotlivými žánrami. Folková lyrickosť pekne zapadá do melancholického post punku, ktorému nechýba expresívnosť.

Trupa Trupa – Here and Then

Ich piesne nie sú o riffoch, ale skôr o celkovej nálade a farebnosti. Miestami osamelá gitara, inokedy doplnená syntetizátorom vniká do dynamicko – apatického spevu Grzegorz Kwiatkowskeho. V jeho hlase je cítiť úzkosť, depresia a osamelosť. A v tejto rozvláčnosti sa  odohrávajú v skladbách mikro nápady, ktoré budujú napätie v harmonických plochách.

Trupa Trupa – See You Again live Willa FSC 2012

V zlomových momentoch gradovania, hudobníci z Trupa Trupa piesne utnú, odseknú a spravia nekompromisný strih. A poslucháč je tak na lopatkách, nevie ako jeho percepcia, ktorú si v duchu dotváral, má pokračovať. No nálady konceptuálne prekračujú zo skladby do skladby a o ďalšom smerovaní často krát rozhode jeden tón. Album ++ je pekným príkladom, keď hudobníci maximálne využijú svoj potenciál so zvukovou kapacitou svojho historického prostredia.