| autor: Daniel
Americké trio Yo La Tengo sa síce nemôže pýšiť horibilným predajom svojich nosičov, ale aspoň ich sprevádza cena útechy v podobe prívlastku – miláčikovia kritikov. Ani jeden z ich albumov totiž nebol vyslovene zle prijatý. No táto spokojnosť renomovaných publicistov ich zaväzuje únavným pocitom prinášať stále kvalitné diela, ktoré by mohli ich tvorbu posunúť aj o krok vpred.
Yo La Tengo netiahnu k avantgardnému hudobnému poňatiu typu Sonic Youth, no ich prejav je stále natoľko alternatívny, aby nedokázal uspokojiť mainstremovú hladinu. Dobrým príkladom tejto rozpoltenosti je aj skladba „Stupid Things“ z nového albumu Fade, kde jemnú melódiu sprevádza znepokojivý, temný rytmický sprievod.
Yo La Tengo – Stupid Things
No práve spojenie melanchólie a sangvinistickej rozžiarenosti do dur molového napätia je charakteristickou a jedinečnou vlastnosťou tejto kapely. Album Fade odkazuje na ich tvorbu z deväťdesiatich rokov, kde kombinovali jasnejšiu pesničkovú formu s jam session náladou. Tento krát sa vyhýbajú väčším experimentom s faktúrou, akoby tým chceli zjednodušiť svoju hudobnú reč a posunúť ju smerom k väčšej komunikatívnosti.
Yo La Tengo – Paddle forward
Napriek tomu nechýbajú ich typické vrstvenie gitár, či hrátky so spätnou väzbou. Yo La Tengo majú aj bez elektronických mašiniek neuveriteľnú „hudobno – slovnú“ zásobu. Vďaka dychovej a sláčikovej inštrumentácii, na ktorej sa podieľali viacerí hostia, pripravili bohaté no stále intímne aranžmány. Nahrávka má v sebe schované silné melodické nápady, ktoré vykúkajú v správnom momente. Niekedy sú minimalistické a až po chvíľke sa začínajú témy viac rozvíjať.
Yo La Tengo – I´ll be Around
Kapela s nimi narába trpezlivo, preto môžu pôsobiť niekedy rozvláčne. Na harmonických plochách sa postupne repetitívne vrstvia. Na albume nie sú prítomné tlakové gitarové steny plné organizovaného hluku, ktoré sa nachádzali na niektorých ich starších divokejších albumov. Fade je viac pokojnejší.
Yo La Tengo – Well you better
Celkovému snovému charakteru dopomáha aj farebne svetlý hlas Ira Kaplana a prekrývajúce sa vokály. Jeho podmanivý lyrický spev vyznieva ako šepkajúci list tajomnej brezy v osamotenom lese, ktorá šepká tajomstvá vesmíru a života no nikdy nechce prezradiť jeho pointu. Aj keď sú Yo La Tengo na hudobnej scéne vyše tridsať rokov, ich opakujúci sa zvuk sa predsa len vyvíja.
Yo La Tengo – Is that Enought
Či už sa niekto pozerá na nich ako na originálnu alternatívnu kapelu, alebo ako odkaz na pamiatku na Velvet Underground je viac než dobré, že v súčasnom uponáhľanom svete stále existujú kapely pri ktorých stačí zatvoriť oči a naplno si vychutnať meditatívnu melancholickosť až do poslednej melódie.
