8.6 C
Slovakia
štvrtok, 28 mája, 2020
Home Reporty Brnenský Majáles, oslava študentstva, alebo úspešný festival?

Brnenský Majáles, oslava študentstva, alebo úspešný festival?

Majáles, študentská oslava študentských čias? Alebo jednodnový festival prešpikovaný kapelami a sponzormi? Je jedno ako to vnímate, hlavne, že tu je a my si ho môžeme užiť. A ten v Brne sme si užili dokonale.

Už od ranných hodín prebiehali po meste rôzne vedľajšie akcie ako napríklad majálesový sprievod s alegorickými vozmi kandidátov na kráľa Majálesu, a tak sa niet čomu diviť, že posledný piatok v Brne patril práve tomuto podujatiu.

Celé šialenstvo odštartovali šialení východniari Chiki Liki Tu- A so svojou recesisticko originálnym prejavom a tak niet sa čomu diviť, že Brnom sa už v poobedných hodinách zborovo nieslo „Poďme všetci heavy metal !!!, či „ Monte Carlo v šuštakoch“. Prevažne slovenský fanúšikovia sa od začiatku výborne bavili, čím udali atmosféru celému festivalu.

Ako prichádzali ďalší a ďalší ľudia, tak sa zapĺňal celý areál a my sme mali potrebu ho celý obehnúť ešte predtým ako nebude priestor, a tak sme sa vydali na dlhú cestu. V areáli Majálesu sme sa okrem štyroch openair pódií, VIP priestorov pre partnerov Majálesu, adrenalínového parku,  mohli stretnúť aj  s rôznymi neziskovkami, študentskými organizáciami, či dokonca uzavrieť svadbu na 24 hodín,  o ktorú bol obrovský záujem, a tak sme ju aj my samozrejme neváhali vyskúšať.

Po našej prechádzke obrovským areálom, veľkosťou porovnateľným s niekdajším Hodokvasom, sme sa vydali na lov hudobných vystúpení. Ako prvý sme letmo zhliadli UDG, avšak to nie je hudba, ktorá nám sedí a tak mierime na Radio_Krokodil stage, ktorý nám počas celého podujatia najviac imponoval. Tu sa už počas búrky  nazvučujú  umelci zo Sunflower Caravan. Kapela ku ktorej sme mali asi prílišné očakávania nás tento krát až tak nepotešila. Hrali výborne, ale chýbala im iskra, energia, ktorá je tak typická pre ich vystúpenia. Škoda, no určite na nich nezanevrieme a radšej sa ideme odreagovať do adrenalín parku, kde sa z nás stávajú sumo bojovníci, čo nám pomohlo zabiť čas, avšak zmeškať už po druhý krát nádejných The Hydes,  o ktorých tu počujeme len samé dobré chýry. No v diaľke už je počuť pre nás známy hlas Koníka zo Zóny A, a my po určitých váhaniach sa necháme prehovoriť a ideme na ich x-té vystúpenie, ktoré nás milo prekvapilo.  Staré známe hity ako „Lucia, Ľudia v pohybe, či Možno“ fungujú v Českom prostredí viac než dobre, čoho dôkazom bol burácajúci dav, ktorý sa nebál vypýtať svojím potleskom aj prídavky.

Zóna A skončila a my sa konečne vydávame aj na iný stage, ako doteraz, pretože nás zaujímalo zoskupenie okolo herca a speváka Jiřího Macháčka MIG 21. No kým sa nám podarilo predrať sa cez dav ľudí na druhú stranu areálu, tak sme už toho moc nestihli a nezostalo nám nič iné,  ako záver ich vystúpenia v podobe piesní „Snadné je žít, či Tančím“. Na poslednú sme skutočne odtancovali späť, pretože na našom obľúbenom pódiu mali vystúpiť  energický Puding Pani Elvisovej. Po ceste sa predierame cez ľudí, dostávame sa ku skandujúcim fanúšikom slovenského hokejového tímu a uvažujeme o zaobstaraní si jedla. Na naše prekvapenie skutočne tento zámer zostal len v rovine uvažovania, keďže neuveriteľné množstvo ľudí v areáli malo asi podobné záujmy, a tak vytvorili pri každom stánku minimálne 10 metrové nepreniknuteľné rady. Na čo sa čiastočne sklamaný, konečne dostaneme na našich obľúbených pudingáčov, ktorí nezostali nič dlžne svojej povesti výbornej živej kapely. Odohrali všetky svoje tanečné hity „Michael Jackson, Gramatika, Smažky či Chemikov“,  a dokonca si aj vystrelili práve zo skandujúcich fanúšikov, keď vyhlásili, že slovenský tím vyhráva po prvej tretine, na čo sa im dostalo ešte väčšieho potlesku a burácania, no bohužiaľ, nebola to pravda. No to už bol záver vystúpenia PPE a my sa znova predierame cez preplnený areál, pričom sa zastavujeme pri bongovačke s fireshow, či odovzdávame súťažné lístky pre našu univerzitu.

Krásny to deň, človek má pocit leta a festivalov, nádhera. Z každého rohu vybehnú  zaujímavý ľudia, hudba hrá zo všetkých strán, pričom v tejto chvíli je počuť  Chinaski, no my si radšej vychutnávame majálesovú atmosféru, ktorá nám pripomína skôr Hodokvas, či Rock For People., než oslavu študentstva. Ako postupuje čas, tak sa aj vrchol Majálesu blíži a my sa dostávame na koncert Vypsanej fixy. Kapela, ktorá začínala od dna, odrazila sa svojou originalitou a momentálne sa pre nás skutočne vypísala so svojimi novými skladbami, ktoré sú popovo orientované, nás nezaujala, a tak nám nič nebráni ísť sa osviežiť pivom, či znova márne pátrať po jedle. Ale kašlať na hlad, začali hrať Tata Bojs, na ktorých sme sa najviac tešili. Veľké pódium im mimoriadne pristalo, no ich obvyklé nadšenie nebolo cítiť. Hrali výborne, presne, mali krásnu svetelnú šou, no chýbala im energia a ich typický koncertný prejav. Nevadí, nie je predsa každý deň nedeľa. A tak sa zbavujeme hodnotenia a užívame si aspoň jednotlivé skladby ako „ Elišce, Toreadorská otázka, Splasklé spomínky, či Virtuálny duet.“ Koncert končí obrovským aplauzom a my zvažujeme, či zvolíme aspoň jednu z dvoch oficiálnych možností Majálesovej after party, no unavený pod váhou zážitkou sa radšej vydávame na cestu domov.

Majáles, ktorý vo svojej podstate má byt študentskou oslavou, svoj účel splnil. Ba dokonca sa zbavil okovov študentskej akcie a stal sa z neho obrovský  festival s výbornou atmosférou, veľmi príťažlivými kapelami, pričom sme nemali šancu zažiť ani tretinu z nich. Majáles bol výborný, človeku dal opäť po roku pocítiť vôňu festivalu a my sme sa  jej zhlboka nadýchli, leto je späť priatelia !!!

Autor: Lukáš Osvald/Musicpress.sk

Foto: Dorota Ciompová/Musicpress.sk