Dvanásty ročník festivalu Bratislava Mozart Festival opäť pripomenul esprit mozartovskej geniálnej hudby, ako aj kongeniality jeho možno už zabudnutých súputníkov, nasledovníkov a skladateľov, ktorí určitým spôsobom ovplyvnili aj rozvoj hudby v Bratislave. Orchester na Bratislava Mozart Festivale predviedol strhujúci výkon a zároveň ukázali ľudskú stránku interpretácie starej hudby.
Robiť hudobný festival v slovenských podmienkach je náročné. Organizovať festival s úzkou špecializáciou je ešte náročnejšie. Zároveň je to však dramaturgická výzva prinášať niečo nové a zaujímavé, najmä keď je festival zameraný na jediného skladateľa.
O čosi jednoduchšie je to v prípade Wolfganga Amadea Mozarta, ktorého rozsiahle opusové dielo zahŕňa viac než šesťsto kompozícií.
Niektoré z nich sú mimoriadne obľúbené, ako napríklad Requiem, ktoré v dušičkovom období nadobúda ešte silnejší význam. Ďalšie zas v spojení s interpretáciou prinášajú nový pohľad na tvorbu skladateľa, ktorý patril k prvým výrazným autonómnym umelcom, predbehol svoju dobu a zanechal po sebe nesmierne bohaté hudobné dedičstvo – štýlovú univerzálnosť, emocionalitu, množstvo vplyvov a zároveň výnimočnú originalitu, ktorá dokáže fascinovať aj dvestotridsaťštyri rokov po jeho smrti.
S tým súvisí aj prepojenie Bratislava Mozart Festival s koncertnými priestormi, ktoré zohrávajú významnú úlohu v dejinách nášho hlavného mesta — či už ide o Katedrálu sv. Martina, Moyzesovu sieň, Koncertnú sieň Dvorana alebo jednu z najkrajších koncertných sál, Zrkadlovú sieň Primaciálneho paláca, v ktorej sa odohral aj tento koncert.
Vystúpil cenený poľský ansámbel {oh!} Orkiestra, ktorý účinkuje vo variabilnom obsadení –od väčšej, približne šestnásťčlennej zostavy až po komornejšie formácie, ako v tomto prípade. Na festivale sa predstavil ako kvinteto v obsadení: Martyna Pastuszka (husle), Bartłomiej Fraś (husle), Dymitr Olszewski (viola), Natalia Reichert (viola) a Tomasz Pokrzywiński (violončelo).
Umelecká vedúca Martyna Pastuszka vybudovala okolo svojho súboru v Poľsku silné domáce publikum, ktoré pravidelne počúva ich interpretácie starej hudby a zároveň objavuje menej známe diela. Ansámbel sa stal symbolom kvality – návštevníci koncertov nechodia len na skladateľov, ale aj na nich samotných. Vďaka tomu si získali dôveru promotérov a organizátorov festivalov po celom svete.
Jej prístup k interpretácii vychádza z názoru, že práca so starou hudbou otvára každému umelcovi šancu formovať si vlastnú muzikálnosť a vyžaduje si podľa nej hlboké pochopenie historických štýlov, frázovania a výrazových prostriedkov, čo umožňuje umelcovi uvedomiť si vlastný hudobný jazyk a zmysel pre detail.
Pri menšom obsadení záleží nielen na technickej zdatnosti a muzikálnosti jednotlivých členov, ale aj na vzájomnej chémii, často menej viditeľnej vo väčších orchestroch. Preto je dôležitá ľudská a osobnostná stránka, prejavujúca sa vo vzťahoch medzi muzikantmi.
Martyna Pastuszka si starostlivo vyberá svojich spoluhráčov, s ktorými už v minulosti spolupracovala. Napríklad Nataliu Reichert viedla ako pedagogička na Karol Szymanowski Academy of Music v Katowiciach, rovnako aj Bartłomieja Fraśa, s ktorým vydala nahrávku Duranowski & Lolli: Violin Duets. Takto vzniká ich originálny zvuk – súzvuk medzi jednotlivými nástrojmi, ktorý dodáva interpretáciám osobitý charakter.
V prvej časti koncertu zaznelo Mozartovo Sláčikové kvinteto g mol, K. 516 – pozoruhodná skladba, v ktorej akoby bol zaznamenaný skladateľov vnútorný nepokoj i zápas o umeleckú integritu. Tento rozpor je zreteľný už v úvodnom Allegre, kde farbistý dialóg dvoch viol ešte prehlbuje melanchóliu, tak typickú pre Mozartovu tvorbu tohto obdobia.
Harmonické napätie prirodzene prechádzalo do druhej časti, Menuetu, ktorý akoby balansoval medzi očakávaním melodických oblúkov a statickejšími rytmickými pohybmi – no všetko v pulzujúcom tempe. Nasledujúce Adagio ma non troppo, najlyrickejšia pasáž celého diela, otvorilo priestor na sústredené rozjímanie. Práve v tejto chvíli však koncert prerušila nečakaná udalosť: prasknutá struna.
Hudobníci následne odišli z pódia a po takmer pätnásťminútovej prestávke sa vrátili, odhodlaní pokračovať. Ako veľkí profesionáli opätovne zahrali tretiu časť a následne aj záverečné Adagio – Allegro, v ktorom Mozart necháva svoju zádumčivosť ešte silnejšie vyznieť. Náhly, takmer dramatický prelom do durovej tóniny v záverečnom Allegre poľské kvinteto mimoriadne efektne zdôraznilo.
Nevyviedlo ich z miery ani to, keď po skončení prerušeného kvinteta, pozabudli, že mala nasledovať plánovaná prestávka. Začali hrať ďalšiu kompozíciu, a tak im to prišiel uvádzač pripomenúť hneď pri prvých tónoch. Rovnako pokojne reagovali aj na potlesk po každej jednej časti medzi skladbami. Aj v takýchto momentoch sa neukázala iba ich profesionalita, ale najmä ich ľudskosť.
Dramaturgia Bratislava Mozart Festivalu sa popri mozartovskej hudbe sústreďuje aj na jeho tvorivých súčasníkov z obdobia klasicizmu, najmä na skladateľov, ktorí v Bratislave pôsobili alebo výraznejšie ovplyvnili vývin nášho hudobného kultúrneho života.
Medzi nich patril aj Sigismund von Neukomm – blízky spolupracovník a dôverník Josepha Haydna, s ktorým participoval na viacerých jeho dielach. Hoci sa s Mozartom osobne nestretol, spájalo ho s ním viacero väzieb: bol nielen jeho obdivovateľom, ale zároveň pôsobil ako učiteľ Mozartovho syna Franza Xavera Wolfganga Mozarta.
V skladbe L’amante abandonnée sa jasne prejavuje mozartovská aj haydnovská línia, ktorá vytvorila pevný interpretačný aj poslucháčsky základ. Práve vďaka nej mohli poslucháči naplno vnímať, ako výrazne Mozart ovplyvnil hudobné dianie svojej doby a ako jeho tvorba vtedajšími skladateľmi prirodzene rezonovala.
Dramaturgiu festivalu pritom formuje nielen historický kontext a tvorivá vízia organizátorov, ale často aj podnety od samotných interpretov. Zaradenie tohto kvinteta je toho krásnym príkladom – impulz prišiel od Martyny Pastuszky, ktorá dielo navrhla práve s ohľadom na konkrétne obsadenie súboru.
Práve výrazné melodické oblúky odkazovali na mozartovskú eleganciu aj spevnú priamočiarosť, pričom zároveň prinášali viacero prekvapivých harmonických záverov, v ktorých sa Neukommova hudba už citeľne presúvala z klasicizmu k ranému romantizmu. Súbor v nich vytvoril priestor pre lyrickejšiu a prehľadnejšiu inštrumentáciu v prvej časti Amour a pre výrazne búrlivejší, dramatickejší charakter v záverečných dvoch častiach Infidélité a Désespoir.
Práve prechod z Allegro agitato do Più presto desperato nechal naplno vyznieť vnútorné napätie celej skladby a zároveň jemne pripomenul Mozartov dramatický vnútorný nepokoj. Ako keby súbor naznačoval, že hoci sa menia výrazové prostriedky, umelecké motivácie zostávajú podobné.
Inak ako mohutným potleskom sa to ani skončiť nemohlo. Publikum prijalo interpretov s úprimným nadšením a rovnako úprimná bola aj spätná odozva z pódia. Bratislava Mozart Festival aj v tomto roku naplnil svoje poslanie a opäť potvrdil, že má pevné miesto na festivalovej mape, kde výrazne obohacuje náš kultúrny život.
Bratislava Mozart Festival z verejných zdrojov podporil: Hlavný partner Fond na podporu umenia. Finančne ho podporili Nadácia mesta Bratislava, Hudobný fond.
Medzi ďalších partnerov patril BKIS, Poľský Inštitút Bratislava, Albrecht Fórum o.z. Festival sa uskutočnil pod záštitou primátora hl. mesta SR Bratislavy Matúša Valla.
