My Chemical Romance prišli do Európy osláviť dvadsiate výročie vydania albumu The Black Parade. S programom Long Live The Black Parade skupina navštívila a navštívi iba päť európskych miest vrátane troch vypredaných koncertoch vo Wembley. Počas toho piatkového kapela dokázala ako ikonickým album z roku 2006 je.
My Chemical Romance si pre každý koncert zvolili inú predkapelu. Fanúšikom sa tak počas turné predstavili či predstavia Echo & The Bunnymen, Skunk Anansie, Interpol, Mogwai či Iggy Pop.
Počas piatkového koncertu pred zapĺňajúcim sa Wembley vystúpila Joan Jett a jej The Blackhearts. V dvanásť položkovom setliste nechýbali napríklad Cherry Bomb, z čias The Runaways, I Love Rock ‚n‘ Roll či záverečná Bad Reputation. Po krátkej prestavbe pódia sa potom mohla začať oslava The Black Parade.
Set zahájila dvojica operných speváčok Lucy Joy Altus a Charlotte Kelso skladbou Over Fields (The National Anthem Of Draag). My Chemical Romance odohrali album v celej dĺžke a skladby po sebe nasledovali presne ako na albumovom trackliste.
Po úvodnej dvojici The End. a Dead! nasledovali This Is How I Disappear a The Sharpest Lives. Práve vďaka albumovému poradiu skladieb odznela jedna z najočakávanejších skladieb Welcome To The Black Parade prakticky v úvode koncertu.
Výborne fungovali i baladická I Don’t Love You, clivá Cancer či Mama, v ktorej sa ku kapele znova pridali Lucy Joy Altus a Charlotte Kelso.
Záver prvej časti programu potom patril trojici skladieb Teenagers, Disenchanted a Famous Last Words, ktorá bola sprevádzaná ohňovou a pyrotechnickou show.
Absolútnou bodkou za oslavou the Black Parade bola znovu skladba The End., počas ktorej bol Gerard Way zavraždený a ponechaný osamotene na pódiu. Potom nesledovala už z reproduktorov pustená Blood a odpálenie sa Charlotte Kelso v odeve Pierota.
Druhá časť koncertu sa potom odohrala na menšom B-stage umiestnenom asi v tretine štadiónu. Počas premiestňovania kapely skrátila divákom čas violončelistka Clarice Jensen so svojou skladbou From A To B. Zatiaľ čo prvú časť show odohrala kapela v ikonických uniformách, na tú druhú sa už prezliekli do civilu. Jedine frontman Gerard Way prišiel v kostýme kostlivca.
Medzi desiatimi skladbami, ktoré skupina odohrala, nechýbali hity ako Im Not Okay (I Promise), Na Na Na či Helena, po ktorej nasledoval ohňostroj odpálený zo strechy Wembley. Z ostatných skladieb potešili napríklad záverečná Demolition Lovers v novej sláčikovej úprave či Zero Percent, ktorá naživo odznela prvýkrát.
Prvá časť koncertu pôsobila honosne a teatrálne, skupina do programu zaradila niekoľko odkazov na príbeh spojený s albumom, výborne pôsobila aj vymyslená abeceda Keposhka, scénky, pyrotechnika či záverečné podpálenie pódia. Okrem prepracovanej vizuálnej stránky jednotlivým skladbám svedčal aj sprievod sláčikov, prítomných na pódiu.
Druhá časť zase pôsobila civilnejšie. Svetelnú show vystriedali čiernobiele živé zábery z pódia a výborne fungovalo rozsvietenie celého štadiónu počas skladby Na Na Na. Skupina so sebou priviezla mohutné brutalistické pódium, podporujúce atmosféru celého večera.
Diváci kapele zobali z ruky od prvého momentu a po každej jednej skladbe nasledoval nadšený potlesk. Ten bol zaslúžený, pretože kapela hrala bezchybne, Gerard Way, ktorý je vo fantastickej kondícii, dal do svojho spevu všetku energiu a všetko podčiarkli výborný zvuk v spojení s prepracovaným vizuálom.
Sobotňajší koncert vo Wembley i všetky ostatné zastávky turné dokazujú ako nadčasový a výnimočný je album The Black Parade. Aj po dvoch dekádach od svojho vydania si stále získava nových fanúšikov, čo sa ukázalo pri rôznych vekových kategóriách návštevníkov. Viac ako sedemdesiattisícové publikum tvorili diváci, ktorí boli teenagermi v roku 2006 i takí, ktorí vtedy ešte neboli na svete.
My Chemical Romance oslávili dvadsiate výročie svojho najúspešnejšieho albumu s gráciou a koncertom, na ktorý budú prítomní nepochybne spomínať ešte veľmi dlho a potvrdili pomenovanie šnúry Long Live The Black Parade.
